Lacorotharides - Sloboda prejavu

ROBERT HELEBRANDT KNIEŽATÁ ZLOBY (Protokoly siónskych mudrcov) BRATISLAVA, apríl 1991 © Do slovenčiny preložila: Ada Adamová - 2 - OBSAH Prológ 3 Úvod 3 Získanie Protokolov 4 Vznik Protokolov siónskych mudrcov 6 Rabín o Gojimoch 6 Interpelácia: 9 Autentickosť Protokolov 15 Protokoly siónskych mudrcov 16 Sedenie prvé 17 Sedenie druhé 20 Sedenie tretie 21 Sedenie štvrté 25 Sedenie piate 26 Sedenie šieste 28 Sedenie siedme 29 Sedenie ôsme 30 Sedenie deviate 31 Sedenie desiate 33 Sedenie jedenáste 36 Sedenie dvanáste 37 Sedenie trináste 40 Sedenie štrnáste 41 Sedenie pätnáste 42 Sedenie šestnáste 46 Sedenie sedemnáste 48 Sedenie osemnáste 50 Sedenie devätnáste 51 Sedenie dvadsiate 52 Sedenie dvadsiate prvé 56 Sedenie dvadsiate druhé 58 Sedenie dvadsiate tretie 59 Sedenie dvadsiate štvrté 60 - 3 - Prológ Za posledných približne sto rokov, kedy sa Európania začali po prvýkrát zoznamovať s obsahom Protokolov siónskych mudrcov, celých štyridsať päť rokov nemala mladá generácia Čechov a Slovákov možnosti čítať tento dokument. Knižné vydania z predvojnového a vojnového obdobia boli systematicky ničené a nové edície boli zakázané. Spor autentičnosť Protokolov sa stal v dnešných dňoch úplne bezpredmetným, pretože program sa krok za krokom uskutočňuje, a je, podľa židovskej mienky, pred dovŕšením. Vnímavý a pozorný čitateľ si tento názor urobí sám. Preto som sa vzdal akéhokoľvek komentára. Robert Helebrandt Úvod Protokoly siónskych mudrcov sú v hrubých rysoch vyjadrením programu Židovstva, ktorý súčasne naznačuje plán a prostriedky k ovládnutiu a zničeniu všetkých nežidovských národov a štátov bez výnimky, a podáva návod, ako si má Židovstvo počínať, aby na zrúcaninách týchto štátov vybudovalo svoje celosvetové panstvo. Tento plán je vyvrcholením po celé roky pestovanej a udržiavanej starozákonnej predstavy Židovstva o sebe, Židoch, ako o národe vyvolenom Jahvem k vládnutiu nad celým svetom. Je vyvrcholením onoho židovského egocentrizmu, ktorý pod vplyvom odvekej výchovy viedol k vyhroteniu nenávisti Židovstva voči všetkému nežidovskému, zaznamenanom v Starom zákone, úplne podľa Jehovových prejavov. Protokoly obsahujú v koncentrovanej forme i veľa z toho, čo vieme o histórii pomeru Židovstva k Rimanom a iným starovekým nežidovským národom a najmä o histórii prenasledovania kresťanov týmito národmi, štvanými Židmi. Tento program bol však určený výhradne Židom a nikdy sa nemal dostať do nežidovských rúk. Bol ukrývaný rovnako starostlivo, ako bol ukrývaný obsah Talmudu pred zrakmi nezasvätených. Spravodlivosť však rozhodla inak. Ak sa Talmud stal korisťou germánskeho árijského ducha, zosobneného Jánom Eisenmengerom, Protokoly sa stali korisťou ducha slovanského, zosobneného Ruskou Glinkovovou a ruským štátnym radom Račkovským. Títo Árijci z rôznych národných kmeňov vyrvali Židovstvu jeho najdôležitejšie tajomstvo, ktoré bolo tak starostlivo ukrývané. Keď sa o tom Židia dozvedeli, použili svoj prastarý trik a vyhlásili, že Protokoly sú falzifikátom. Dnes je však úplne jasné, že tieto ich neustále opakované vyhlásenia sú trikom. Slovania vždy stáli v popredí boja proti židovskej hydre svojím vedúcim kmeňom, predstavovaným Rusmi. Na ruskej pôde vznikli korene toho, čo nakoniec vyústilo v hitlerovský nacizmus - spoznanie nebezpečenstva židovskej svetovlády. Je zaujímavé, že sa Slovania a Germáni nevedomky spojili a rozdelili si úlohy, bez toho, aby o sebe vedeli. Neurčila ich snáď sama Prozreteľnosť na to, aby zachránili svet pred židovskou zlobou? Židia správne vycítili, kto je ich nezmieriteľným nepriateľom, kto by mohol mať moc a silu skrížiť ich plány a pochopili, že to môžu byť len Slovania a Germáni. Preto onen židovský dobrodinec nakreslil povestnú mapu z roku 1890, kde Rusko označuje ako púšť. Bez preháňania možno povedať, že keby sa nebolo objavilo Eisenmengerove „Odhalené Židovstvo" a keby sa Glinkovej a Račkovskému nepodarilo získať „Protokoly", dnes by bol svet skutočnou púšťou. Ruský ideový nacizmus nestačil na odvrátenie nebezpečenstva, ktoré hrozilo Rusku a celému svetu, a to pre nepochopenie ruských vládnych kruhov. Krv ruského národa však nebola preliata nadarmo. Z nej vyklíčil odboj proti Židovstvu v celom svete, odboj, ktorý nemá - 4 - obdobu v celej svetovej histórii. Ak ešte dnes slávi na mnohých miestach sveta socializmus a komunizmus, ako hlavné nástroje židovskej svetovej politiky, svoje triumfy, vyplýva to z neuvedomelosti ľudu, ktorý doteraz neodhalil, ako dôsledne je podvádzaný planými sľubmi Židov. . Všetko utrpenie ruského národa a všetkých ostatných národov sveta je už vy- svetlené. Bolo zámerne spôsobené Židovstvom, aby boli čo najviac oslabení tí, ktorých duchovnej sily sa mohlo Židovstvo obávať. A to boli predovšetkým Slovania a Germáni, národné kmene, ktorým patrí budúcnosť v Európe. Údery, ktoré zasadilo Židovstvo árijskému svetu v podobe obidvoch svetových vojen a z nich pochádzajúcich revolúcií, mali len čiastočný účinok. Naopak, príliš mnohým sa rozjasnilo, a preto sa teraz Izrael obáva odvety a trestu. Odtiaľ pramení aj jeho šialené snaženie, aby dobehol zameškané a vyvolal nové revolúcie a vojny, kdekoľvek na svete. Židia dobre vedia, že ďalšia vojna by vyhubila všetko, čo by im mohlo prekážať. Zvyšky zbedačeného ľudstva by potom Židia vrhli do svetovej revolúcie, ktorá jediná môže priniesť Židovstvu vytýčený cieľ: koniec árijskej a všetkej nežidovskej kultúry, civilizácie a morálky, a definitívne nastolenie svetovlády židovskej kultúry, dávno zabudnutého temného Orientu. . Získanie Protokolov Existujú dve verzie; v prológu k Protokolom uverejneným Gottfriedom zur Beek, popisuje ich odhalenie autor takto: V roku 1897 v dňoch 29. až 31. augusta sa konal v Bazileji Sionistický kongres za predsedania Theodora Herzla, fejetonistu viedenského časopisu „Neue Freie Presse". Ruská vláda, ktorá tušila, že na kongrese sa nebudú prejednávať iba bezvýznamné veci, nariadila vtedajšiemu náčelníkovi ruskej tajnej zahraničnej služby v Paríži, aby toto zasadnutie sledoval. Tento náčelník - Račkovski vystal svojho spravodajcu, ktorý podplatil posla, odvážajúceho akýsi tajný dokument zo skončeného kongresu do slobodomurárskej lóže „U vychádzajúceho slnka" vo Frankfurte nad Mohanom. Podplatený posol prerušil, v dopredu dohodnutej stanici jazdu na jednu noc a počas tejto noci bol francúzsky text Protokolov opísaný a zaslaný na ministerstvo vnútra do Petrohradu. Jeden opis sa dostal do rúk Jiřímu Butinovi. Neskôr dal Alexander Nikolajevič Suchotin, šľachtický maršál a vodca černigovskej šľachty, profesorovi Sergejovi Alexandrovičovi Nilusovi jeden opis na posúdenie. Odkiaľ ho Suchotin získal, nie je známe. Podľa Bergmeistra, svedkom tohto posolstva bol syn profesora Nilusa, ktorý zomrel v roku 1930. Sergej Sergejevič Nilus, ktorého vyhľadal Bergmeister v Paríži a ktorý sa listom zo dňa 24. marca 1936 zaviazal prísahou, že sa zúčastnil toho, keď v roku 1901 maršál major Suchotin onen rukopis odovzdával otcovi. Bergmeistrovo rozprávanie potvrdil aj odpadlý a pokrstený Žid, viedenský spisovateľ Artur Trebitsch, ktorý vydal 16. mája 1920 nemecky písaný plamenný leták, v ktorom varuje Árijcov pred židovským nebezpečím. Uvádza v ňom históriu, ako sa dostali Protokoly do nežidovských rúk a poukazuje na ich strašný obsah s tým, aby si všetci Nemci Protokoly skutočne prečítali. Vo Fleischhauserovej kópii Trebitschovho letáku sa však meno Račkovski nevyskytuje. Naopak syn Petra J. Račkovského, Andrej Petrovič Račkovski, ktorého opäť vypátral dr. Bergmeister v Paríži, oznámil listom zo dňa 13. júla 1936, že podľa jeho mienky otec nikdy neprišiel do styku s Protokolmi. Svoje tvrdenie opiera o skutočnosť, že v celom pozostalom archíve svojho otca nenašiel o tom ani jedinú poznámku či doklad. Dr. Štefan Vász z Budapešti vydal však zaujímavé doklady o tom, že text Protokolov sa skutočne dostal do rúk ruského ministra vnútra. Podľa svedectva profesora - 5 - Sokolova, šéfa propagačného oddelenia v Denikinovej armáde, ako aj jeho pobočníka, plukovníka baróna Engelhardta, ďalej profesora Grimma, rektora petrohradskej univerzity, generála Dševedova, člena ríšskej snemovne a kapitána Gitkova, boli Protokoly skutočne ukradnuté z bazilejského kongresu detektívom Johnsonom, ktorý cestoval na pas, vystavený na meno Kohn. Theodor Herzl, ktorý sa o krádeži dozvedel, sa ako predseda kongresu sťažoval ruskému veľvyslancovi v Berne Čadovskému, na ktorého bol neskôr spáchaný atentát. Minister vnútra Sypiagin postúpil podľa tohto svedectva dokument Suchotinovi, ktorý ho dal Nilusovi, aby ho zverejnil ako vedeckú prácu. Ako sa o tom zmieňuje Creutz, Sypiagin bol takisto zavraždený. Nilus však o pôvode rukopisu nevedel nič. Len mimochodom pripomeňme, že minister vnútra Plehve, ktorý naznačil významným Židom, že má v rukách dokumenty, ktoré ich môžu kompromitovať, bol rovnako zavraždený. V tejto verzii sa teda z troch strán hovorí o tom, že Protokoly boli ukradnuté ako skutočné kongresové dokumenty. Podľa toho sa dostali do rúk nežidov v roku 1897. Druhú verziu uverejňuje W. Creutz v prológu anonymnejšieho francúzskeho vydania Protokolov, bez uvedenia letopočtu (asi v roku 1934), vydaného v Paríži. Tam sa uvádza približne toto: Jeden opis textu Protokolov bol uložený v parížskej slobodomurárskej lóži „Misraim", odkiaľ ho ukradol Žid Jozef Schorst alias Sapiro, ktorý ho predal za 2 500 francúzskych frankov slečne Justine Glinkovej, dcére ruského generála. Glinková preložila francúzsky text do ruštiny a zaslala ho generálovi Orgrevskému do Petrohradu s prosbou, aby ho odovzdal ministrovi vnútra Šerevinovi. Neskoršia „svedkyňa" Kolbová-Radziwilová, známa z bernského procesu, obvinila Orgrevského, že dal Protokoly sfalšovať ruskou štátnou políciou po rusko-japonskej vojne t.j. v roku 1905. Po smrti Šerevina bol v roku 1896 v jeho archíve nájdený rukopis, ale neuvádza sa, kto ho našiel. Glinková bola potom vypovedaná z cárskeho dvora do Orelu, kde sa stretla so Suchotinom, vtedajším guvernérom v Orele. Požičala mu dokument a on ho ukázal Filipovi Petrovičovi Stefanovovi a profesorovi Nilusovi. F. P. Stefanov, prokurátor moskovského synodu, ktorý zomrel v roku 1932, oznamuje, že dostal opis Protokolov od maršála majora Suchotina v roku 1895. Tento fakt uverejňuje s odvolaním sa na Bergmeistra L. Fryová v knihe „Waters Flowing Eashnrard" na strane 89 a v „Le Juif notre maitre" na strane 95. Okrem toho je dokázané, že medzi Židmi v Odese kolovali hebrejsky písané Protokoly. Prezradil to Žid Bernstein, vydavateľ časopisu „Free Press" v Detroite v USA. Bemstein vyhlásil pred Williamom Cameronom, tajomníkom Henryho Forda, že čítal hebrejsky písané Protokoty už v roku 1895 v Odese. Židia však tento dokument úzkostlivo skrývali, ako oznámil istý T. z ruskej emigrácie, ktorý objavil Protokoly v Rusku u Žida, schované pod podlahou. Existujú však určité nezrovnalosti: Creutz tvrdí, že Glinková poslala rukopis Orgrevskému, Stefanov však tvrdí, že rukopis dostal od Suchotina, ktorému ho poslala istá dáma z Paríža. Bohužiaľ, Stefanov aj Nilus zabudli meno dámy, ktorú Suchotin dokonca menoval. Zdá sa, že to predsa bola slečna Glinková, Zostáva tu ale ešte jedna nezrovnalosť, čo sa týka osoby príjemcu: Suchotin alebo Orgrevski, alebo dokonca obaja. Podľa toho, čo uvádza Vász je zrejmé, prečo asi až v roku 1901 obdržal profesor Nilus, podľa svedectva vlastného syna, od Suchotina onen rukopis. Sú zrejmé vplyvy, ktoré vzbudzovali strach pred pomstou Židov, takže Nilus dostal odvahu až vtedy, keď mu to bolo prikázané z ministerstva vnútra. - 6 - Obe verzie sú pravdepodobné, pretože sú k dispozícii dôkazy vo forme osôb, vypovedajúcich pod prísahou. Nemožno teda predpokladať inak, ako že sa Protokoly dostali do Ruska dvakrát: Prvýkrát prostredníctvom slečny Glinkovej a druhýkrát prostredníctvom štátnej tajnej polície, ktorú v Parížu zastupoval a prácu ktorej riadil Račkovski. Túto mienku potvrdzuje aj Creutz, keď sa onen dokument, ktorého sa zmocnil prostredníctvom svojich agentov Račkovski, dostal do rúk ruských vládnych kruhov a po preštudovaní sa zistilo, že je to ten istý text Protokolov, ktorý už dávno vlastnili. Tvrdenie syna Račkovského, že jeho otec nemal nič do činenia s Protokolmi, je nepreukázateľné. Z toho je jasné, že Račkovski bol vo svojom obore schopným úradníkom, ktorý pracoval opatrne. Ostatne opatrný byť musel, pretože práve podľa jeho syna bol jeho tajomník Žid M. Goldschmann. Račkovski poznal príliš dobre z názomých protikladov pomstychtivosť Židov. Nemožno teda pochybovať o tom, že získanie textu Protokolov z bazilejského kongresu v roku 1897 je zásluha práve Račkovského. Vznik Protokolov siónskych mudrcov Obvykle sa tvrdí, že vzorom pre Protokoly boli „Dialógy" Jolyho. Ale Fleischhauer podáva celý rad dôkazov, že Joly už sám musel poznať židovský program, ktorý potom obrazne vpísal do svojich „Dialógov". Skutočne len zasvätenec môže pochopiť zastrenú tendenciu spisu. Z toho hľadiska je však rovnako zaujímavý román „Biarrtz" od Herrmana Götscha, ktorý používal pseudonym Sir John Redcliffe. Román vyšiel v Mníchove v roku 1868 a neskôr znovu v roku 1924. Loosli tvrdí, s odvolaním sa na Fleischhauera v roku 1927, že tento román bol vzorom Protokolov. Pre takéto tvrdenie však nie sú spoľahlivé dôkazy. Existujú však aj iné publikácie, ktoré obsahujú v zhustenej forme rovnaký obsah ako Protokoly. Je to predovšetkým reč rabína Eichhorna, ďalej reč istého rabína, ktorú dostal z Ruska poslanec Breznovský (podľa Fleischhauera), ďalej reč na pražskom židovskom cintoríne z románu „Biarrtz", a napokon v roku 1907 reč rabína Eigera publikovaná S. Rossovom (Eiger predniesol túto svoju reč na pražskom židovskom cintoríne). Zdá sa však, že Rossovov Eiger je totožný s rabínom Eichhornom, pretože obsah tejto reči je podobný reči rabína Eichhorna. Aby sme si ukázali, ako úzko súvisia Protokoly s celým programom Židovstva, podávame tu úplný preklad reči onoho ruského rabína, ako ju publikoval Fleischhauer. Rabín o Gojimoch 1. Prešli už doby trpkého a bolestného prenasledovania a ponižovania, ktoré izraelský ľud znášal s heroickou trpezlivosťou, pretože civilizácia kresťanov urobila veľké pokroky. Tento pokrok je naším najpevnejším štítom, za ktorý sa môžeme ukryť a nepozorovaní rýchle prekročiť ten priestor času, ktorý nás delí od nášho vznešeného cieľa. 2. Pozrime len na hospodársku situáciu Európy a na zdroje, ktoré si vytvorili Židia sami počiatkom tohto storočia, takže nahromadili nesmierne kapitály, ktorými disponujú, ako napríklad v Paríži, Londýne, Viedni, Berlíne, Amsterdame, Hamburgu, Ríme, Neapole a pod. 3. Všade sú Rotschildovci, Židia, vďaka svojim miliardám pánmi finančnej situácie, nehovoriac už o tom, že sú v každom meste druhého i tretieho rádu pánmi výnosných fondov, a že sa nikde nemôže bez synov Izraela a ich priameho vplyvu previesť žiaden finančný zásah, ani dôležitý podnik.. - 7 - 4. Burza zaznamenáva a reguluje tieto dlhy a my sme väčšinou všade pánmi týchto búrz. Musíme sa snažiť, aby sme zadlžovanie čo najviac uľahčovali a tým sme sa stali pánmi všetkých cien. S ohľadom na kapitály, ktoré požičiavame štátom, musíme využívať ich železnice, bane, lesy, huty, továrne, ba dokonca musíme brať ako zálohu i výnos ich daní. 5. Poľnohospodárstvo bude vždy najväčším bohatstvom každého štátu. Veľkostatkári budú mať vždy úctu a vplyv. Naše snahy musia teda viesť k tomu, aby sa bratia v Izraeli v čo najväčšej miere zmocnili pôdy. 6. Pod zámienkou, že chceme pomôcť pracujúcim triedam, musíme celú ťarchu daní preniesť na veľkostatkárov, a keď sa potom ich majetky dostanú do našich rúk, stane sa práca kresťanského proletariátu zdrojom nesmierneho zisku. 7. Všetkými prostriedkami sa musíme snažiť čo najviac obmedziť vplyvy kresťanskej cirkvi, ktorá bola odjakživa naším najväčším nepriateľom a za týmto účelom musíme vzbudiť srdciach ich veriacich slobodomyseľné túžby, zaviesť pochybnosti, rozkol a náboženské hádky. 8. Každá vojna, každá revolúcia, každá politická alebo náboženská zmena nás približuje k okamžiku, kedy dosiahneme najvyšší vytúžený cieľ. 9. Obchod a špekulácie. Tieto dva výdatné zdroje zisku nikdy nesmieme dať vyrvať z rúk Izraelitov a predovšetkým je nutné chrániť si obchod s alkoholom, maslom, chlebom a vínom, pretože tým sa staneme neobmedzenými pánmi poľnohospodárstva. Staneme sa tak dodávateľmi obilia. A ak potom z biedy vznikne nespokojnosť a nevôľa, nájdeme vždy dosť času, aby sme zodpovednosť zvalili na vlády. 10. Všetky verejné úrady sa musia stať prístupné Židom. Akonáhle sa raz staneme úradníkmi, dosiahneme podliezavosťou a prezieravosťou našich činiteľov pravého vplyvu a moci. Je samozrejmé, že ide len o úrady, ktoré sú spojené s poctami, mocou a privilégiami. Pretože úrady, ktoré predpokladajú vedomosti a prácu a prinášajú so sebou nepríjemnosti, môžeme prenechať kresťanom. Najdôležitejší je úrad spravodlivosti. 11. Kariéra právneho zástupcu nám poskytuje najlepšiu príležitosť, aby sme sa mohli chváliť svojimi vedomosťami, a súčasne nám umožňuje, aby sme boli zasvätení do histórie našich najväčších nepriateľov - kresťanov. Týmito znalosťami ich potom môžeme dostať do našej závislosti. 12. Prečo by nemohli byť Židia ministrami školstva, keď už tak často chcú byť ministrami financií. Židia sa tiež musia dostať do zákonodarných kruhov, aby tak mohli zabrániť zákonom, ktoré by mohli Gojimovia vydať proti jedine pravoverným synom Abraháma. 13. V tomto smere sa náš plán už blíži k uskutočneniu. Vplyvom pokroku sme boli takmer všade uznaní a boli nám udelené rovnaké občianske práva ako kresťanom, ale to, čoho musíme dosiahnuť a čo musí byť stále predmetom nášho snaženia, je dosiahnuť miernejší zákon o súťaži. Tým dosiahneme zlatú baňu, ktorá vydá väčší výnos ako všetky zlaté bane Kalifornie. 14. Izraelský ľud musí obrátiť svoje snaženie k onému mocenskému stupňu, z ktorého pramení česť a úcta. Najúčinnejším prostriedkom k tomu je zúčastniť sa na všetkých priemyselných a finančných obchodných operáciách. Pritom je nutné dávať si pozor na to, aby nevznikla hrozba súdneho stíhania, následkom nejakej nástrahy alebo zvedenia. Je teda nutné voliť pri špekulácii tú formu prefíkanosti a ten cit, ktorý máme pre obchodovanie už vrodený. Nesmieme zaostať pozadu v ničom, čo by nám mohlo zaistiť vynikajúce postavenie v spoločnosti. Filozofia, medicína, právo a politické hospodárstvo - jedným slovom všetky odvetvia, umenie a literatúra sú - 8 - širokým poľom, kde nám úspech môže priniesť bohatú úrodu, a až potom postaviť naše schopnosti do patričného svetla. 15. Tieto schopnosti sú nerozlučne spojené so špekuláciou. Napríklad prednesenie nejakého hudobného diela, hoc aj dosť slabého, nám poskytne najlepšiu príležitosť, aby sme Žida, ktorý je jeho tvorcom, vyzdvihli hore a jeho hlavu ovenčili gloriolou slávy. Čo sa týka medicíny a filozofie, tie musia tiež tvorí časť nášho duševného bohatstva. 16. Lekár je zasvätený do najintímnejších tajomstiev rodiny, a tak má životy a zdravie našich najhorších nepriateľov, kresťanov, v rukách. 17. Musíme podporovať uzatváranie manželstiev medzi Židmi a kresťanmi, pretože židovský ľud tým môže len získať. Určité množstvo nečistej krvi, privedenej do nášho, bohom vyvoleného národa, ho nemôže zničiť a naše dcéry dosiahnu takými manželstvami spojenie s rodinami, ktoré majú moc a vplyv. Výmenou za naše peniaze dosiahneme vplyv na naše okolie. Priateľstvo s kresťanmi nás nezvedie z cesty, ktorú sme si vytýčili, naopak, s trochou obratnosti to z nich urobí našich ochrancov. 18. Bolo by žiadúce, aby sa Izraeliti zdržiavali brať si ženy ich svätého náboženstva k sebe ako metresy a doporučuje sa im, aby si k tejto úlohe vyhľadali kresťanské panny. 19. Najväčší význam by malo, keby sa sviatosť manželstva nahradila jednoduchým civilným obradom, pretože potom by sa kresťanské ženy úplne dali .na našu stranu. 20. Ak má zlato hlavnú moc na zemi, tak je určite na druhom mieste nutné sa zmieniť o tlači. Čo zmôže zlato bez tlače? Pretože vyššie uvedené veci nemôžeme uskutočniť bez tlače, je nevyhnutné, aby sa vedenie časopisov dostalo do rúk našich ľudí. 21. Bohatstvo a obratnosť vo voľbe prostriedkov, aby nám skorumpované veličiny boli naklonené, z nás vytvorí pánov verejnej mienky a vydá ľud do našich rúk. 22. Ak pôjdeme takto vytrvalo krok za krokom dopredu, zatlačíme kresťanov a zničíme ich vplyv. My budeme svetu predpisovať, koho má ctiť a komu má dôverovať a čo má zavrhovať. 23. Ak proti nám povstanú niektorí jedinci a zaplavia nás klebetami, nič netušiace a poddajné masy sa nás ujmú a zastanú. Keď sa raz staneme neobmedzenými pánmi tlače, bude pre nás veľmi ľahké zmeniť pojmy o cti, cnosti, charaktere a posvätnosti rodiny, ktorá bola doposiaľ nedotknuteľná a ktorej zasadíme prvú ranu k jej úplnému zničeniu. Potom budeme môcť zničiť všetko, čo kresťanov, našich nepriateľov, v ich viere a dôvere povznášalo. A keď si z vášní vytvoríme potrebnú zbraň, budeme môcť vyhlásiť boj všetkému, čomu sa až doposiaľ vzdávala česť a úcta. 24. Každý syn Izraela musí pochopiť jednotlivé body týchto pravých zásad, musí ich zachovávať a prehliadnuť. Tak vzrastie naša moc ako veľký strom a jeho vetvy ponesú ovocie, teda bohatstvo, zisk a vplyv. To bude náhrada za hrozný osud, ktorý po stáročia znášal Izrael Ak niekto z nás urobil krok vpred, potom za ním musí ihneď nasledovať druhý. Ak sa však dostane na scestie, potom mu musí niekto z nás pomôcť. Ak je Žid pred súdom, je nutné, aby sa ho blížni ujali a pomáhali mu, ale len vtedy, ak žil podľa predpisov, ktoré Izrael tak dlho zachováva. 25. Náš ľud verne zachováva náboženské zvyky svojich praotcov. 26. Náš záujem vyžaduje, aby sme preukazovali porozumenie pre sociálne otázky, zvlášť pre tie, ktoré by smerovali k zlepšeniu pomerov pracujúcich tried. V skutočnosti však musíme smerovať k tomu, aby sme sa zmocnili tejto stránky verejnej mienky a udávali jej smer. - 9 - 27. Zaslepenosť davov a ich sklony k tomu, aby sa dali oklamať patetickými frázami, nám umožní, aby sme sa ich ľahko zmocnili. Dopomôžu nám k popularite a dôvere v určitých kruhoch. Medzi našimi ľuďmi ľahko nájdeme takých, ktorí svoje vyumelkované city dokážu zaobaliť do takej výrečnosti, ako úprimní kresťania svoje skutočné presvedčenie. 28. Je nutné, aby bol proletariát Židom naklonený a aby bol podriadený tým, ktorí majú peniaze. My ho potom budeme nútiť k revolúciám a prevratom a každá podobná katastrofa nás privedie v našom snažení bližšie k cieľu, k tomu cieľu, aby sme vládli nad celým svetom, ako to bolo prorokované nášmu otcovi Abrahámovi. (Úryvok z letáku „V židovských chápadlách") Interpelácia: - 10 - Mladočeský poslanec Václav Březnovský vydal túto reč židovského rabína pod titulkom „V židovských chápadlách" (Antisemitské epištoly pre český národ). Pražské štátne zastupiteľstvo ho zabavilo pod č. 72/1900. Březnovský interpeloval konfiškáciu na viedenskej ríšskej rade, ako to dokazuje protokol zo dňa 13. marca 1901, XVII. zasadania, 21. sedenia, str. 1282. V interpelácii sa okrem iného hovorí: „Súdime, že ani najplamennejšia reč proti Židom by nemohla ľuďom otvoriť' oči tak, ako reč rabína, ktorý poučuje svojich spoluvercov, ako sa má Židovstvo chovať, aby dostalo Gojimov do svojej moci. Táto reč čitateľom všeličo objasní. Možno, že im tiež vysvetlí, prečo sa niektoré politické strany v národe tak húževnato pridržujú Židov. To, čo hovoríme českému národu o Židoch my, je teraz potvrdené z najpovolanejších úst, úst židovského rabína a to nie bezvýznamného." Wien, 5. marca 1901 Březnovský Rabínska reč ukazuje presný program Židovstva a preto jej uverejnenie bolo Židovstvu krajne nepríjemné. Nečudo teda, že Březnovský vplyvom židovských zákrokov nedocielil zrušenie konfiškácie. Nebolo možné nikde získať pôvodný český text a preto je uvedený v preklade. Podľa tohto autora vyšla táto rabínska reč už 1. júna 1885 a to podľa tvrdenia Jouina a je tiež uverejnená v Butmiho , protokoloch. Zásady týchto troch textov, ako aj Rossovové výňatky sa úplne zhodujú s tým, čo obsahujú Protokoly. Gottfried zur Beek síce popiera miestne súvislosti v 33. protokole, ale Fleischhauer postavil niekoľko pasáží Protokolov, Dialógov a Ra- bínskej reči vedľa seba a súvislosti boli zrejmé. Teraz si všimnime priame vzory Protokolov. Podľa Creutza to bol spis Žida Jakuba Venedeva: „Dialógy medzi Macchiavelim a Montesquieém" vydané nákladom F. Dunkera v Berlíne roku 1830. Tento Žid sa narodil v Kolíne nad Rýnom v roku 1805 a po vypovedaní z Nemecka sa usadil roku 1835 v Paríži. Bol dôverným priateľom Karla Marxa - Murdochaia a chránencom Cremieuxovým. S týmto Židom, t.j. Karlom Murdochaiom, založil roku 1847 robotnícku komunistickú ligu a v tom istom roku tajnú spoločnosť, ktorej cieľom bolo nastolenie svetového židovského panstva. Citovaný spis je obnoveným vyjadrením macchiavelizmu, oných zhubných zásad, ktoré mali rozvrátiť štátnu morálku. Miesto toho, aby štátnik videl vo svojom vládnom poslaní vec, ktorej má zasvätiť celý život a starať sa o blaho svojich poddaných, obhajuje sa tu znovu ničomný macchiavelizmus s jeho podvratnými zásadami. Moc musí mať prednosť pred právom, liekom pre doterajšie vládne neúspechy sú len násilie a ziskuchtivosť. Takéto zásady sa však dobre hodia židovstvu, pretože sú vrcholným nebezpečenstvom pre pokoj a poriadok. Také niečo však nebolo možné v dobe, keď vo Francúzsku vládol Napoleon III., verejne hlásať. Tu vystupuje do popredia svojím anonymným spisom Maurice Joly, o ktorom L. Fryová tvrdí, že sa volá Moses Joel, ale to je omyl. Spis má názov „Dialogues aux enfers entre Macchiavel et Montesquieu ou la politique de Macchiavel au XIX. siécle, par un contenporain" (Dialógy v podsvetí medzi Macchiavelim a Montesquiéem, alebo Macchiaveliho politika v XIX. storočí, od súčasníka). Dialógy Jolyho a Protokoly sú nápadne podobné, takže skutočne nemožno s určitosťou poprieť, že autor Protokolov ich použil ako vzor. Táto podobnosť je očividná najmä vo Fleischhauerovom uverejnení, ktorý postavil vedľa seba text Dialógov a text Protokolov. Ale dialógy sú zase nápadne podobné obsahu starších - 11 - textov, takže je možné, že Joly nespracoval Dialógy ako originálny nápad, ale spracoval myšlienky podľa jemu známeho programu s použitím starších textov. Bolo by nepochybné účelné zaoberať sa otázkou, aký účel mali tieto Dialógy. Hoci Joly neuverejnil ako autor svoje meno, predsa sa toho dopátrala francúzska polícia. Jolyho usvedčila a rozlúštila účel Dialógov v tom zmysle, že je to útok proti vláde Napoleona III. Preto bol Joly na päť mesiacov uväznený. Avšak časom sa ukázalo, že príliš veľa myšlienok, ktoré Dialógy obsahujú, bolo zrealizovaných a začalo sa hovoriť o tom, že Dialógy sú tým, čím aj mali byť, totiž vyjadrením židovského plánu k zničeniu árijského sveta. To sa však nepáčilo Židom, ktorí sa zľakli toho, že bolo prezradené príliš veľa. Preto je dnes takmer nemožné získať toto dielo v originále. Fleischhauer zistil, že v roku 1865 vydala nemecký preklad firma Otto Wigan, ale z celého nákladu sa predalo len 500 výtlačkov. Ostatných 1000 výtlačkov bolo zničených. Nakladateľstvo samé nemá vôbec žiadny doklad. Jediná knižnica, ktorá ho vlastní v Britskom múzeu, vyradila toto dielo z hlavného zoznamu, takže kto o tomto diele nevie, nemôže sa dozvedieť, v ktorom oddelení katalógu by ho mal hľadať, aby si ho mohol prečítať. Fleischhauer spomína, že mu napísal istý Angličan, že aj keď zistil existenciu tohto diela v Britskom múzeu, musel použiť veľmi energických krokov, aby mu bolo toto dielo zapožičané. Otázka, či sú Dialógy židovským dielom, páli Židovstvo a ich priateľov dodnes a snažia sa to zakryť. Dôkazom toho je, že v roku 1937 tvrdí česko-bratský farár Vančura vo svojej brožúrke „Židia medzi nami" na str. 14, že Joly bol čistokrvný Árijec. Vančurovi stačilo k dôkazu árijstva to, že Joly bol katolíckeho vyznania. Musíme si teda aspoň v skratke všimnúť osobu Jolyho. Podľa pamätí René Mareuila sa Joly narodil 19. augusta 1831 v Lons-le-Saulnieri. Vo svojom životopise Joly tvrdí, že sa narodil v prvých rokoch panovania Louisa-Phillipa, dátum svojho narodenia však neudáva z priehľadných dôvodov. Napriek tomu však podľa Fleischhauera predložili Židia pri bernskom procese opis krstného listu, podľa ktorého bol Joly pokrstený 18. decembra 1829, teda skoro dva roky pred svojím narodením. Že rok narodenia 1831 je veľmi pravdepodobný, o tom svedčí to, že Louis-Phillip nastúpil na trón v auguste 1830. Joly vo vlastnom životopise tvrdí (v roku 1860), že je katolíckeho vyznania a že pochádza zo Španielska. Je nesporné, že pochádza z rodiny španielskych Židov, nazývaných Marranovia, ktorí boli naoko katolíkmi, ale potajme dodržiavali židovské náboženstvo. Obraz Jolyho, ktorý vydal Fleischhauer z diela Armanda Daysta „L'invasion - le siége 1870 - la Commune 1870" prezrádza vcelku židovskú tvár. Jeho židovský pôvod úplne dokazuje tiež zvláštna ochrana, ktorú mal zo strany Issaca Crémieuxa, zakladateľa „Alliancie Israélite Universsale" v dobe, keď bol prenasledovaný francúzskou políciou. Nemožno teda pochybovať, že Joly bol židovského pôvodu. Joly bol tiež slo- bodomurárom, ako je uvedené podľa Fleischhauera v dodatku k Taxilovej (Gabriel Jogand Pagés) „La France Maconique" na str. 113 a patril k parížskej Lóži. Teraz sa okruh dôkazov uzatvoril, pretože rabín dr. Isaac Wise napísal v „Israelité of America" dňa 3. augusta 1986 nasledovné: Slobodomurárstvo je židovská organizácia, ktorej dejiny, stupne hodnosti a heslá sú židovské od začiatku až do konca. Až teraz je jasná tendencia toho diela. Je tiež jasné, prečo Filip Graves uverejnil v „Times" roku 1921 tri články, v ktorých sa najprv tvrdí, že Protokoly boli napísané podľa Dialógov. Malo sa tým docieliť znehodnotenie Protokolov a dokázať, že Protokoly boli plagiát nežidovskej strany. Zatiaľ však tieto články ukazujú pravý opak. Nemožno však tvrdiť, že práve Protokoly boli plagiátom iba Jolyho knihy. V - 12 - najlepšom prípade by muselo ísť o plagiát plagiátu. Ale v dobe, keď Joly písal svoje Dialógy, existoval program Židovstva, a to je nesporné, bol zrozumiteľný však len zasvätencom. Protokoly boli napísané iba preto, aby aj menej zasvätení Židia mohli byť oboznámení s generálnym programom Židovstva a riadiť sa ním. Podľa Fleischhauera existovali dva programy. Jeden vznikol samostatne v Rusku a tento dokument vraj použil Joly pre svoje Dialógy. Druhý dokument bol vypracovaný vo forme Protokolov podľa Dialógov Jolyho. Ale ani v tomto prípade nemožno hovoriť o plagiátorstve, lebo z presných porovnávaní oboch spisov je zrejmé, že Protokoly sú rozšírením, doplnením ajasnejším vyjadrením toho, čo Dialógy obsahujú iba v náznakoch. Mnohé napovie aj kniha dr. Bergmeistra „Der Judische Weltverschwörungsplan", kde na str. 17 uverejňuje správu o rozprave Vasilija Smirnova s bývalým židovským rabínom Efronom v kláštore Sv. Paraskevy pri Petroviciach v okrese Šabacko. Tento bývalý rabín, ktorý zomrel dňa 23. júna 1925, prezradil Smirnovovi, že tiež patril k tým desiatim vyvoleným, ktorí vedeli o pôvode Protokolov a chcel toto tajomstvo vyzradiť metropolitovi Antoniovi, ktorý mu prisľúbil, že pricestuje s generálom Nečvolodom z Paríža. Nešťastnou náhodou sa Efron nedočkal tejto návštevy a zomrel. Efron prezradil len toľko, že Protokoly sú len stručným obsahom ďaleko širšieho a rozsiahlejšieho originálu. O tom, i o vedomostiach Efrona o pôvode Protokolov existuje písomný dôkaz prísažnej výpovede Vasilija Smirnova a v otvorenom liste, ktorý Efron napísal do redakcie emigrantského časopisu „Obščeje delo" v roku 1921 vydavateľovi Burcevovi. Tento list bol odpoveďou na Kuprinov článok, uverejnený v čísle 440, ktorým A. I. Kuprin popieral pravosť Protokolov a tvrdil, že Židia nie sú schopní napísať niečo tak nenávistného voči kresťanstvu. Efron mu pri tejto príležitosti pripomína hebrejský citát z modlitebnej židovskej knihy: „Schaketz tischakzenu, sawe tissawenu, ki cherem hu... tfu. " t. j.: Ty jeho (Kristov kríž) máš zavrhovať, v tebe má vzbudzovať odpor a hrôzu, pretože prepadol prekliatiu... fuj. A ku konceptu svojho listu Efron pridal ešte poznámku, že tieto slová sa modlia Židia trikrát denne, ale že od 60-tych rokov minulého storočia ich ruská cenzúra zakázala tlačiť do židovských modlitebných kníh. Možno pripustiť, že tieto slová človeka, bývalého rabína nad hrobom, majú väčšiu cenu a dôveryhodnosť než celé kopy iných dôkazov. Bergmeisterovou veľkou zásluhou je to, že sa mu tieto veci podarilo zistiť. Ako vyzerá originál Protokolov, kto ho spísal, kedy bol napísaný, aký mal rozsah - o tom sa už asi nič nedozvieme, pretože všetci pamätníci sú už dnes mŕtvi. Pre tvrdenia rabína Efrona máme empirický dôkaz od Fleischhauera, pri porovnaní Protokolov a Dialógov a dôkaz, že myšlienky Protokolov sú uvádzané do praxe. Zdá sa, že tým prvým dokumentom, o ktorom hovorí Fleischhauer, je práve ten dokument z Ruska, o ktorom vedel Efron. Nás ale zaujíma ešte otázka, kto by mohol byť spisovateľom textu, ktorý je dnes známy pod názvom Protokoly siónskych mudrcov. O tom takisto existujú dve verzie. L. Fryová, ktorá túto otázku študovala na náklady Henryho Forda, publikovala podľa Fleischhauera v č. 218 zo dňa 6. apríla 1901 vo francúzskom časopise „La Vieille France" článok, v ktorom dokazuje, že autorom Protokolov bol Ascher Ginsberg, autorským menom Achad-Ha-Am. Toto tvrdenie prevzal aj W. Creutz a považuje Ginsberga za autora Protokolov. Ginsberg ich vraj napísal hebrejsky a z tohto textu boli potom preložené aj do francúzštiny. Najprv žil v Odese, neskôr v Londýne a napokon v roku 1927 v Palestíne zomrel. Podľa druhej verzie, ktorá je najpravdepodobnejšia, napísal Protokoly v tej forme, v akej existujú teraz, Theodor Herzl. Herzl bol totiž úplne iná osobnosť, akou bol Ginsberg. Ginsberg bol čistým teoretikom, kdežto Herzl sa staral o praktický - 13 - sionizmus. Dôkazom toho je jeho román Alt Neuland z roku 1902, v ktorom vy- kresľuje utopický židovský štát v Palestíne. Hrdinom tohto románu je Joe Léwi, v ktorom každý spoznáva Maurica Jolyho. Napokon Friedmann v Herzlovom životopise (Berlín 1914) na str. 66 píše podľa Fleischhauera o tomto románe, že „...mená sa dajú ľahko uhádnuť". Táto vynikajúca úloha, ktorú zohral Herzl v boji za židovský štát, je tiež dôkazom toho, že nemal ďaleko od vzniku Protokolov. Tiež mu bolo krajne nepríjemné, že sa ich text dostal do rúk Árijcov práve v dobe zasadania Sionistického kongresu v roku 1897, takže sa Herzl sťažuje v obežníku č. 18, vydanom sionistickým výborom, že „...napriek výstrahám neboli utajené isté dôverné informácie, ba naopak, dostalo sa im nežiadúceho zverejnenia.'" Fleischhauer k tomu správne pripomína, že odhalením tohto tajomstva bola zmarená možnosť ďalej ich skrývať a že teda Židom neostávalo nič iné, než vyhlásiť odhalené tajomstvo za falzifikát alebo za podvrh. Toho sa dôsledne držia dodnes aj napriek tomu, že sú neustále usvedčovaní z klamstva. Ďalšie podrobnosti nemôžeme vzhľadom k rozsahu uvádzať. Nemalo by to význam, pretože pravého autora Protokolov sa asi sotva podarí identifikovať. Malo by to len ten význam, že by bolo možné priamo označiť osobu, Žida, ako autora. Pre našu informatívnu potrebu úplne postačí vyjadrenie rabína Efrona a celé množstvo nepriamych dôkazov, že Protokoly sú svojím obsahom nefalšovaným židovským dielom. Text Protokolov vydal G. Butmi po prvýkrát v roku 1901 a naposledy v roku 1907. Uverejnené boli aj v ruskom časopise „Znamja" v dobe od 28. apríla do 7. septembra roku 1903. V roku 1905 ich uverejnil Sergej Alexandrovič Nilus v knihe „Velikoje v malom i Antichrist kak blizkaja političeskaja vozmožnost"'. Text Protokolov tu bol začlenený ako dodatok k Il. vydaniu tejto knihy. Prvé vydanie ešte Protokoly neobsahovalo. Do Nemecka sa dostali Protokoly až koncom roku 1918 v Nilusovom ruskom vydaní a preložil ich Gottfried zur Beek, pravým menom Müller von Hausen, desiatnik vo výslužbe. Prvé vydanie vyšlo v roku 1919. V tom istom roku vyšla aj anglická verzia pod názvom „The Jewish Peril. Protokols of the Learned Elders of Sion" a v roku 1920 mala už tretie vydanie. Známa je iba prekladateľská firma, ale prekladateľ nie. V roku 1919 vyšlo aj poľské vydanie a v roku 1920 vydanie Theodora Fritscha s názvom „Die zionistischen Protokolle". V roku 1936 vyšlo už jeho sedemnáste vydanie pod správnym názvom „Die Protokolle Zionos". Okrem toho boli Protokoly uverejnené aj v emigrantskom časopise „Lúč svetla" v Berlíne v roku 1920. Francúzske vydanie vyšlo v roku 1922 a vydal ho E. Jouin v Paríži. Od tej doby vyšlo v Paríži v „Nouvelle Edition nationale" niekoľko vydaní Protokolov s prológom W. Creutza. K najnovším nemeckým vydaniam patrí text, ktorý vyšiel v roku 1935 vo Fleischhauerovej knihe „Die echten Protokolle der Weisen von Zion". Tento text slúžil ako dôkazový materiál pri bernskom procese o pravosti Protokolov. Spracovaný bol podľa nového prekladu Nilusovho ruského textu z roku 1911, uverejneného práve v spomínanom časopise „Lúč svetla". Použité boli tiež francúzske texty E. Jouina, Rogera Lambelina ako aj Gottfrieda zur Beek a Theodora Fritscha pre nemecké vydanie. V Československu vydal prvý český preklad Protokolov V. Zábranský k prekladu diela Gougenota de Mouseauxe „Le Juif et le Judaism". Tento preklad bol roku 1909 konfiškovaný, ale konfiškácia bola interpelovaná dňa 3. júna, 22. júna a 12. júla na viedenskej ríšskej rade. Interpelácia poslanca dr. Josefa Myslivca a jeho druhov k Jeho Excelencii - 14 - ministrovi spravodlivosti vo veci konfiškačnej praxe c.k. štátneho zastupiteľstva v Prahe. C.k. štátne zastupiteľstvo v Prahe konfiškuje všetku tlač, kde sa spomínajú Židia, aj keby to bolo len konštatovanie historickej pravdy a opis všeobecne známych faktov, bez akejkoľvek kritiky. Tým sa vzbudzuje v obyvateľstve všeobecná mienka, akoby židovský národ mal zvláštnu privilegovanú ochranu a záštitu c.k. štátneho zastupiteľstva. Naposledy bol opäť zabavený tretí diel vedeckého diela „Židia" od Gogenota de Mouseauxa, ktorého obsah sa zdal pánovi štátnemu zástupcovi nezávadný. Pýtame sa Vašej Excelencie: 1. Vie Vaša Excelencia o tejto konfiškačnej praxi? 2. Chce Vaša Excelencia poučiť pána štátneho zástupcu v Prahe o tom, že takáto konfiškačná prax je málo účinná na to, aby chránila Židov pred spravodlivým súdom kresťanského ľudu? Dr. Josef Myslivec VácIavMyslivec Dr. Korošec Záruba Tvarůžek Anton Kuchynka Dr. Krek Šachtl Dr. Šusteršič Kadlčák Šillinger Pillich Prokop Valoušek Šabata Konfiškácia bola zrušená a preklad Zábranského mal v roku 1910 6. vydanie. Ale Protokoly sa nerozšírili, zmizli z kníhkupectiev a zabudlo sa na ne. Preto mohla vypuknúť vojnová vrava v rokoch 1914-1918, podľa celého priebehu aj výsledkov starostlivo pripravená podľa Protokolov. V povojnovej biede si ľudstvo znovu spomenulo na Protokoly a väčšina vydaní v cudzích jazykoch vyšla práve v tejto dobe. Aj v ČSR boli Protokoly vydané v roku 1921 podľa prekladu Františka Komrska z Nilusovej knihy a v roku 1927 vyšlo II. vydanie. Od tej doby sa však z knižného trhu vytratili. Súčastné pomery vyžadujú, aby sa Protokoly vydali znovu. Doterajšie české texty sú miestami úplne nezrozumiteľné, čo je spôsobené tým, že prekladatelia chceli dosiahnuť čo najpresnejší preklad, ktorý však nikdy nemôže zodpovedať duchu českého jazyka. Preto bol napísaný nový text, ktorému ako podklad slúžili jednak obe Komrskove vydania, 4. a 6. vydanie Zábranského, ďalej dve anonymné francúzske vydania s prológom od Creutza, ďalej anglický text 3. vydania z roku 1920, Beekovo vydanie z roku 1922 a Fleischhauerovo vydanie z roku 1935. Z tohto posledného vydania bolo prevzaté číslovanie jednotlivých odstavcov, naproti tomu sa upustilo od udávania obsahu aj na začiatku kapitoly a aj v margináliách, ako to bolo v Komrskovom vydaní. Číslovanie odstavcov robí text, pre potrebu citácií, prehľadnejším. Texty porovnávali viacerí pracovníci ovládajúci pôvodné jazyky! Ale napriek tomu nájde čitateľ miesta, ktoré zdanlivo nezapadajú do textu, nesúvisia s ostatným textom, alebo sú na prvý pohľad málo zrozumiteľné. Tieto chyby sa nedajú odstrániť, lebo pôvodný text by bol skreslený. Tieto nezrovnalosti sú totižto vo všetkých textoch. - 15 - Autentickosť Protokolov Smerodatný je Efronov dôkaz. Židovstvo však stále tvrdí, že Protokoly sú falzifikátom, vyrobeným ruskou štátnou políciou. Najmä v rokoch 1919 až 1922 viedlo Židovstvo v celom svete intenzívnu kampaň proti pravosti Protokolov, ktorej podrobnosti by presiahli rámec tohto pojednania. Kampaň potom utíchla, Židia vyčkávali, kým vymrú všetci jej účastníci, ktorí by mohli vypovedať o vzniku Pro- tokolov. Dňa 8. mája 1921 napísali o Protokoloch v Times: ,,Čo znamenajú Protokoly - sú skutočne pravé? Tvorila snáď tieto plány banda zločincov? Má dnes zadosťučinenie z ich uskutočnenia? Ak sú podvrhom, ako vysvetliť prorockú schopnosť, s ktorou sa predpovedá dnešná skutočnosť? Takúto schopnosť však ruská štátna polícia nemohla mať." Židovstvo sa po čase dočkalo. Otázka pravosti Protokolov bola riešená súdnou cestou dňa 14. mája 1935 na základe žaloby Židovskej náboženskej obce v Berne. Súd v tento deň rozhodol, že Protokoly sú nepravé, sú teda literárnym brakom, a preto nesmú byť podľa švajčiarskych zákonov rozširované. Nepomohli ani nespočetné písomné dôkazy. Mayer, slobodomurár, dal za pravdu celému množstvu svedkov obžaloby, teda Židov, a zamietol skoro všetkých svedkov obžalovaných. Švajčiarska justícia však v rozsudku videla očividný prehmat a preto v odvolacom konaní dňa 27. októbra 1937 rozhodla druhá inštancia s konečnou platnosťou, že Protokoly nie sú literárnym brakom a že je nutné obžalovaných sprostiť viny prečinu proti švajčiarskemu zákonu o rozširovaní literárneho braku. K otázke, či sú pravé alebo nie, sa odvolací senát nevyslovil, pretože ju pokladal pre kvalifikáciu činu za bezpredmetnú. Ale židovstvo túto svoju porážku v tlači utlmilo charakteristickým spôsobom. Prvý rozsudok bol totiž uverejnený aj dlhých stĺpcoch v československej tlači s uvedením všetkých podrobností. O druhom rozsudku však priniesla aj československá tlač len nepatrné správičky, podľa ktorých bol prekrútený ešte aj zmysel rozsudku a nepravdivo bolo uvedené, že obžalovaní boli odsúdení k náhrade súdnych trov v celkovej výške vyše 30 tisíc švajčiarskych frankov. To ale samozrejme nebola pravda, pretože podľa rozsudku, ktorý skončil oslobodením, znáša trovy konania štát. Bol snáď spôsob, akým tlač referovala, potvrdením toho, čo Židovstvo píše v Protokoloch o tlači? Dnes je už celkom bezvýznamné, či sú Protokoly pravé alebo nie. Ak videli v Times už v roku 1921 nápadnú zhodu medzi ich obsahom a svetovými udalosťami, tým nespornejšia je táto zhoda v súčasnosti. Rozdiel je len v tom, že dnes je úplne nepochybné, prečo sa stalo to či ono a kto je toho pôvodcom. Dnes sa už vie, že udalosti vo svete neplynú obyčajným vývojom, pretože sa ozrejmilo, že tento vývoj je umelo riadený. To je najväčší objav, ku ktorému Ľudstvo dospelo tým, že vie o židovských snahách zničiť jeho kultúru a budúcnosť. Preto by sa mali Protokoly denne čítať, mali by sa stať pre kresťanov vedľajšou, poučujúcou i odstrašujúcou bibliou. Ale rovnako ako Starý zákon, by nemali byť knihou, ktorá im vštepuje nenávisť voči Židom, aj napriek ich zločinom a nemravnostiam tam popisovaných, tak ako sú v podstate zopakované v Protokoloch. Aj napriek tomu, že z každého riadku Protokolov priam srší živelná nenávisť Židov voči nám, musí sa táto kniha stať odstrašujúcim príkladom toho, kam až vedie nenávisť, kam zavedie ľudstvo povrchnosť v myslení a ľahostajnosť k svojim vlastným záležitostiam. Protokoly sa musia stať pre kresťanov výstražným mementom, pripomienkou nevyhnutnej zdržanlivosti voči všetkým heslám o pokroku a humanite. Protokoly sú vážnym, varujúcim znamením aj pre katolícku cirkev. Ak cirkev dokázala obhájiť Kristovo učenie, mobilizovať križiacke výpravy, musí si uvedomiť, že kompromis medzi - 16 - dobrom a zlom nie je možný. Kristus aj apoštoli sa právom odvrátili od Židov k pohanom, pretože poznali povahu Židovstva, ktorá nie je schopná prijať ich učenie lásky. Cirkev však môže len zdôrazňovať, aby kresťania boli na stráži a varovali sa podľa slov Písma farizejského kvasu a aby dospeli k tomu, čo páter Pelikán nazval antisemitizmus. Kompromisy zo strany cirkvi znamenajú v tejto otázke len záhubu. Bohužiaľ sa tieto kompromisy objavujú a nemožno vylúčiť, že aj tu Židia, úplne v zmysle Protokolov, uplatňujú svoj vplyv. Keby neexistovali nevyvrátiteľné fakty, potvrdzujúce, že udalosti skutočne bežia podľa plánu uvedeného v Protokoloch, mohli by sme sa domnievať, že ide o dielo šialenca, zachváteného chorobnou nenávisťou. Je to diabolský mnohotvárny plán, ktorý je už na prvý pohľad ľahko uskutočniteľný. Mohol by dokonca vzbudzovať malomyselnosť a pocit bezmocnosti proti tak mohutnému náporu. Ale nie je to pravda. Zlo nikdy nepremohlo dobro. Ide o zločinecký plán, ktorý sa nezľakne vyvraždenia akéhokoľvek počtu ľudí, len aby dosiahol svoj cieľ. Ale každý, aj najrafinovanejší plán zločinca má niekde trhlinu, ktorú ľudský duch objaví a preto sa stáva prístupný spravodlivosti. Aj keď si domyslíme všetko to, čo nie je obsiahnuté v Protokoloch a uvedomíme si, že je to len malá časť obrovského plánu podrobenia sveta, je tu celý rad trhlín, ktoré sa Židovstvo snaží rôznym spôsobom odstrániť. O tom však nie je vhodné sa šíriť. Najväčšou slabinou celého plánu je velikášstvo a pýcha Židov na jednej strane a na strane druhej podceňovanie kresťanstva, ktorému vo vlastnej pýche upierajú všetky duševné schopnosti a stavajú ich na úroveň zvierat. Tak širokú a hlbokú pýchu nemôžeme označiť inak, než ako predzvesť skorého, rovnako hlbokého pádu. Židovstvo zabudlo, že morálka Árijcov je iná, než ich morálka, a že existujú celé krajiny, kde nemožno za zlato kúpiť ani náboženské ani národné presvedčenie, kde je priemerná civilizácia ďaleko početnejšieho obyvateľstva vyššia, než priemerná civilizácia Židov. Napriek tomu, že sa Židovstvo odvoláva na prírodné zákony, zabudlo na základný prírodný zákon, že tlak vyvoláva rovnaký protitlak. Židia cítia protitlak, uvedomujú si varovné slová niektorých svojich rabínov, ktorí nie z lásky k nám, ale zo strachu pred nevyhnutnou odplatou, varovali svojich veriacich. A tento objavujúci sa strach je len potvrdením všetkého zla, ktoré proti nežidom ešte chystajú. Židia by mali ešte dosť času k náprave, mohli by sa vzdať svojich zbesilých plánov, mohli by sa prikloniť k základným pojmom morálky v pomere hosťa k hostiteľovi. Ale povaha Židovstva sa nezmenila, ich vplyv a najmä vplyv a moc ich mudrcov vzrástla. Neostáva teda nič iné, len aby nežidovské národy, štáty a ich vlády poznali plány židovstva, plány, ktoré majú v základoch rozvrátiť všetky štáty sveta, celú ľudskú spoločnosť. Znalosť týchto úmyslov umožní predovšetkým znalosť obsahu Protokolov. Židovstvo to dobre vie a preto sa snaží pomocou vlád v rôznych štátoch Protokoly potlačiť. Ak bude celý svet poznať obsah Protokolov, snáď budú Židia donútení k tomu, aby si nevyhradzovali proti prírodným zákonom to, že oni - menšina chcú ovládať ďaleko kultúrnejšiu väčšinu, než sú sami. Keby ich však ani toto nepriviedlo k rozumu, nebolo by iné východisko než im úplne otvorene povedať obmenenými Cicerónovými slovami: „Quo usque abutere, Judaae, patientia nostra?..." (Ako dlho budeš ešte, Žid, zneužívať našu trpezlivosť?) a podľa toho sa tiež zariadiť. Protokoly siónskych mudrcov - 17 - Sedenie prvé 1. Zanechajme planých fráz a uvažujme o vnútornom zmysle každej myšlienky a osvetľujme si stav vecí porovnávaním a závermi. V takom myšlienkovom smere sa budem snažiť vysvetliť našu sústavu, najprv z nášho vlastného hľadiska a potom z hľadiska Gojimov. 2. Je nutné si uvedomiť, že je oveľa viac ľudí so zlými a nízkymi pudmi, než I'udí nadaných ušľachtilými citmi. Z tohto dôvodu sú najlepšími vládnymi metódami násilie a zastrašovanie, a nie akademické diskusie. 3. Každý človek by chcel mať určitú moc. Každý by sa chcel stať diktátorom, len keby mohol! Ale v skutočnosti je len málo tých, ktorí by nemali sklony získať osobné výhody na úkor verejného majetku. 4. Čo skrotilo divoké šelmy, nazývané ľudia? Čo ich až doteraz ovládalo? V počiatočných dobách spoločenského života sa ľudia podrobili brutálnej a slepej sile. Neskôr sa podrobili zákonu, ktorý je úplne rovnakou silou, len v inej podobe. Z toho vyvodzujem, v súlade s prírodnými zákonmi, že podstata práva je v sile. 5. Politická sloboda nie je skutočnosťou, ale len pomyselným pojmom. Je potrebné naučiť sa umeniu, ako tohto pojmu použiť, keď je potrebné pripútať lákadlom predstavy sily na svoju stranu masu ľudu, ak sa má rozbiť vládnuca strana. Celá vec je uľahčená, keď protivník udržuje svoju moc pomocou myšlienky slobody alebo tzv. liberalizmu a obetuje tejto myšlienke aj časť svojej moci. Potom sa potvrdí správnosť našej teórie: opustené vládne kormidlo uchopia podľa zákonov prírody ihneď nové ruky, aby slepá sila ľudu nezostala ani jeden deň bez vodcu. Nová vláda proste nahradí starú, liberalizmom oslabenú vládu. V súčasnej dobe vystriedala vládu liberálnych vládcov vláda zlata. Kedysi boli aj časy keď panovala viera v Boha. 6. Myšlienka slobody sa uskutočniť nedá, pretože nikto nevie, ako by sa ju dalo rozumne používať. Doprajme ľudu, aby si nejaký čas vládol sám a úplne sa zničí. Okamžite sa začnú príkre boje, ktoré sa zmenia na sociálne vojny, až nakoniec štáty upadnú do plameňov vojen a ich moc sa rozplynie v dyme. 7. Keď sa štát oslabuje vnútornými nepokojmi alebo ho občianske vojny vydajú napospas vonkajším nepriateľom, tak je úplne stratený, je v našej moci. Nadvláda kapitálu, ktorý je úplne v našich rukách sa mu javí ako záchranný čln, ktorého sa musí aj proti svojej vôli zachytiť, aby sa neutopil. 8. Každému, kto by chcel na základe svojich liberálnych zásad namietať, že podobné zásady sú nemravné, každému by som položil túto otázku: Ak má štát dvoch nepriateľov, je voči vonkajšiemu nepriateľovi dovolené - a nezdá sa to nemravné - použitie všetkých vojnových metód. Ak je dovolené ako nutný obranný prostriedok napr. zatajiť nepriateľovi útočné plány nočných útokov alebo útokov v presile, prečo sa rovnaké metódy považujú za nemravné, ak sa použijú proti horšiemu nepriateľovi, nepriateľovi poriadku a spoločenského blahobytu? 9. Ako môže zdravý a logicky mysliaci duch dúfať, že s úspechom povedie ľudové masy napomínaním a poučovaním, ak sú dvere otvorené aj najprimitívnejším protikladom, ktoré sa však môžu zdať davu, ktorého duch je vždy povrchný, oveľa lákavejšími? 10. Ľud, či už je len prostý alebo nie, je vždy vedený veľmi premenlivými vášňami, poverami, zvykmi, tradíciami a sentimentálnymi teóriami. Upadá do straníckych rozporov, ktoré vylučujú každú možnosť dohody, aj keby bol návrh na dohodu akokoľvek rozumne založený. - 18 - 11. Každé rozhodnutie prostého ľudu závisí na náhodnej alebo vopred pripravenej väčšine, ktorá, pretože nepozná politické tajomstvá, robí úplne nezmyselné rozhodnutia a tým sa stáva zárodkom anarchie vo vládnej správe. 12. Politika nemá nič spoločné s morálkou. Vládca, ktorý sa dáva viesť morálkou, nie je skúseným politikom, a preto nesedí pevne na svojom tróne. Kto chce vládnuť, musí sa uchyľovať ku ľsti a pokrytectvu. Poctivosť a úprimnosť, tieto veľké cnosti obyčajného života, sa v politike stávajú chybami, ktoré porazia vládu istejšie ako najmocnejší nepriateľ. Nech teda zostanú tieto cnosti znakom Gojimských štátov. Pre nás sa za žiadnych okolností nesmú stať vedúcou myšlienkou. 13. Naše právo spočíva v sile. Slovo „právo" je pojem pomyselný, ktorý sa nedá vymedziť. Toto slovo neznamená nič iné, než: dajte mi čo chcem ja, aby som mal dôkaz, že som silnejší než vy. 14. Kde začína na právo? Kde končí? V štáte, kde je vláda zle usporiadaná, kde sa zákony málo používajú, kde vládca hromadením liberálnym práv stratil svoju prestíž. Tam nachádzame nové právo pre nás: právo silnejšieho, právo na zničenie všetkých zriadení, celého vládnúceho poriadku, k ovládnutiu zákonov, k zmene všetkých inštitúcií a k uchopeniu vlády nad tými, ktorí sa radi vo svojom liberalizme v náš prospech zrieknu práv, ktoré mali na udržanie svojej moci. 15. Vplyvom nestálosti celej vládnej moci bude naša moc menej exponovaná natoľko, že ju už žiaden umelý zásah nebude môcť poraziť. 16. Z dočasných zlých pomerov, v ktorých musíme zatiaľ pracovať, povstane dobrodenie nezvrhnuteľnej vlády, ktorá znovu vzkriesi normálny chod národného života, prerušený liberalizmom. Účel svätí prostriedky. Pri vytyčovaní našich plánov sa nesmieme príliš starať o to, čo je dobré a morálne, ale skôr o to, čo by bolo nutné a užitočné. 17. Máme pred sebou projekt, ktorý obsahuje strategickú líniu. Od nej sa nesmieme odchýliť, ak nechcem prísť o ovocie stáročnej práce. 18. Ak študujeme plán praktického uskutočnenia, je potrebné počítať nielen s nerozhodnosťou a vrtkavosťou davu, ale aj s tým, že nemá schopnosti oboznámiť sa s podmienkami blahobytu. Je nevyhnutné vedieť, že moc davu je slepá, unáhlená, bez úsudku, naklonená k tomu, aby sa dala vláčiť raz sem a raz tam. Slepec nemôže viesť slepca, pretože sú obidvaja v nebezpečenstve, že spadnú do priepasti. Preto si nemôžu príslušníci davu, ktorí vyšli z ľudu domýšľať, aj keby to boli geniálni ľudia, ale bez znalostí politiky, že by mohli viesť ľud, bez toho, že tým zahubia celý národ. 19. Len človek od malička vychovávaný k samovláde môže pochopiť tajný zmysel politiky. 20. Ak sú národy ponechané samy na seba, totiž na tých, ktorí z nich vyšli, potom sa zničia straníckymi rozkolmi, ktoré vznikli z túžby po moci a neporiadkami, ktoré z toho vznikajú. Je vôbec možné, aby ľudové masy mohli riadiť štátne záležitosti, bez toho, aby to nemalo vplyv na súperenie a osobné záujmy? Sú schopné brániť sa voči vonkajším nepriateľom? Je to nemožné, pretože ak je plán rozdelený na toľko častí, koľko je rôznych názorov v dave, potom stráca jednotnosť a stáva sa nezrozumiteľným a neuskutočniteľným. 21. Len samovládca môže vypracovať jasné a široko založené plány, ktoré zosúladia celý vládny systém. Z toho vyplýva, že najdôležitejšou vládou je tá, ktorá je v rukách jedinej zodpovednej osoby. Civilizácia nemôže existovať bez absolútnej samovlády, pretože tá nie je riadená masami, ale ich vládcom, nech je to ktokoľvek. 22. Barbarský dav prejavuje svoje barbarstvo pri každej príležitosti. Ak dostane slobodu, rýchlo ju premení na anarchiu, ktorá je vrcholom barbarstva. - 19 - 23. Len sa pozrite na tie zvieratá, opojené alkoholom, otupované vínom, ktorým „sloboda" poskytla neobmedzené konzumovanie týchto nápojov. Vy určite nedáte takúto výchovu nášmu ľudu. 24. Gojimovia sú otupení liehovými nápojmi. Mládež tápe v duševnom pomätení z nadmiery štúdia klasicizmu a vplyvom nerestí, do ktorých je lákaná našimi pomocníkmi, a to v bohatých rodinách domácimi učiteľmi, slúžkami, vychovávateľkami, ďalej rôznymi zamestnancami a nakoniec aj našimi ženami v zá- bavných miestnostiach Gojimov. Pod týmito poslednými myslím tzv. „dámy zo spoločnosti", ktoré dobrovoľne napodobňujú v prepychu a ľahkomyselnosti tieto ženy. 25. Našim heslom je: Sila a pokrytectvo! Len sila môže mať v politike úspech, zvlášť vtedy, ak je ukrytá v štátnických schopnostiach. Násilie musí byť zásadou, pretvárka a lesť pravidlom pre vlády, ktoré nechcú zložiť svoju korunu k nohám nadháňačov akejkoľvek inej moci. 26. Zlo je jediným prostriedkom k dosiahnutiu dobra, preto nesmieme váhať použiť korupciu a zradu tam, kde nám to môže pomôcť k dosiahnutiu nášho cieľa. V politike sa treba zmocniť bez váhania majetku blížneho, ak môžeme dosiahnuť týmto prostriedkom jeho podrobenie a vlastnú moc. Naša vláda má právo, v súlade s nevyhnutnosťou dobyť svet, nahradiť vojnové hrôzy popravami, pretože spôsobujú menší hluk a sú ešte účinnejšie, aby udržali teror a nakoniec viedli k slepému a úplnému podrobeniu. 27. Je nutné, aby sme uplatňovali program násilia a pretvárky, pretože je to pre nás výhodné, a tiež preto, že je to proste našou povinnosťou a že iba tak dosiahneme víťazstvo. Učenie založené na výpočte je rovnako účinné ako prostriedky, ktoré používa. Preto nezvíťazíme a nepodrobíme si všetky vlády našej nadvláde iba týmito prostriedkami, ale aj bezohľadnou prísnosťou našej náuky. Stačí, aby si vlády uvedomili, že sme neúprosní a ich neposlušnosť zmizne. 28. Už za starých čias sme do davu vrhli slová: „Voľnosť, rovnosť, bratstvo". Tieto slová do omrzenia opakovali nevedomí papagáji, ktorí sa zbiehali zo všetkých strán k tomuto vnadidlu a zničili blahobyt sveta a pravú osobnú slobodu, ktorá bola v minulosti tak dobre chránená pred násilím spodiny. Aj zdanlivo vzdelaní a inteligentní Gojimovia nepozorovali rozpornosť vnútorného zmyslu týchto slov vo vzťahu ku skutočnosti, ani nespozorovali, že v prírode rovnosť neexistuje a že tu ani sloboda byť nemôže, pretože príroda sama vytvorila rôznosť rozumov, pováh a schopností a všetko podriadila svojim zákonom. Nepochopili, že sila davu je slepá, že aj vodcovia zvolení do vlády z tohto davu sú rovnako slepí v politike ako sám dav, pretože len zasvätenec, aj keby bol hlupák, je schopný vládnuť. Naproti tomu nezasvätenec, hoci by bol génius, nerozumie politike. To všetko uniklo zraku Gojimov. 29. V minulosti bola vláda dynastií vybudovaná na tom základe, že otec odkazoval svojmu synovi tajomstvá vývojového stupňa politiky, takže ten členovia panujúceho rodu mohli tieto tajomstvá poznať, ale ovládanému ľudu tieto tajomstvá neboli nikdy nikým objasnené. V priebehu času sa zabudlo na význam ústneho odovzdávania právneho štátnického umenia, čo prispelo k nášmu úspechu. 30. Slová „voľnosť, rovnosť, bratstvo" do našich radov privábili celé davy ľudí, za čo ďakujeme svojim nevedomým nadháňačom po celom svete, ktorí nadšene niesli našu zástavu. Tieto slová sa však stali hlodajúcimi červami a zničili blahobyt Gojimov, pretože všade narúšali kľud, mier a svornosť a podkopávali základy ich štátov. Okrem iných výhod sme však dosiahli výhru prvého rádu: docielili sme zrušenie privilégií, inak povedané dosiahli sme zničenie vlastnej podstaty šľachty Gojimov, ktorá bola jedinou oporou národov a štátov proti nám. - 20 - 31. Na troskách prirodzenej a dedičnej šľachty sme vytvorili šľachtu našej inteligencie a šľachtu finančnú. Táto nová šľachta sa vyznačuje jednak názvom peniaze a tie závisia od nás, jednak názvom veda a tú riadia naši mudrci. 32. Naše víťazstvo bolo ľahké, pretože sme dokázali, vďaka vzťahom k ľudom, ktorí sú pre nás nepostrádateľní, rozochvieť aj najcitlivejšie struny ľudského ducha, totiž lakomstvo a neukojiteľné sebecké túžby človeka. Z týchto ľudských slabostí je totiž každá schopná zabiť každého podnikavého ducha a vôľu ľudstva dať do područia toho, kto si ich podnikavosť kúpi. 33. Pojem pomyselnej slobody spôsobil u ľudí presvedčenie, že vládca nie je ničím iným ako vrchným správcom štátneho majetku, resp. majetku ľudu a že taký správca sa môže odsunúť nabok ako pár opotrebovaných rukavíc. A táto skutočnosť, že možno odvolať zástupcu národa, vydáva ho do našej moci a tým nám dáva výsadu, že my sami môžeme ustanovovať týchto národných predstaviteľov. Sedenie druhé 1. Pre náš úspech je dôležitou vecou, aby všade, kde je to len možné, neprinášali vojny zúčastneným stranám územné zisky. Tým vojna skĺzne na hospodársku rovinu a donúti národy, aby uznali silu našej moci. Tak budú obidve strany vydané - 21 - napospas našej medzinárodnej agentúre. tým miliónom očí, ktoré neobmedzujú žiadne hranice. Potom budú medzinárodné práva nadradené právam národov a budú ovládať národy, podobne ako občianske právo každého štátu riadi pomer poddaných medzí sebou. 2. Úradníci, ktorých zvolíme pre svoju otrockú povahu, nebudú mať žiadny vplyv na vládne veci. Stanú sa šachovými figúrkami našej hry, v rukách našich mudrcov a múdrych poradcov, odborníkov, vychovávaných od mladosti k vládnutiu nad celým svetom. Vy viete, že títo odborníci si pri štúdiu dejín a pri pozorovaní všetkých stávajúcich udalostí osvojili vedomosti, aby mohli vládnuť podľa našich plánov. Gojimovia však naproti tomu nie sú vedení znalosťami a nestranným posudzovaním dejín, ale len teoretickými vedomosťami, ktorým chýba kritické uvažovanie nad výsledkami. Preto s nimi vôbec nepočítame. Nechajme ich, aby sa do príhodnej doby bavili a žili v nádeji na nové zábavy, alebo v spomienkach na zábavy minulé. Nech aj ďalej veria, že najdôležitejšou vecou pre nich sú teoretické zákony vedy, ktoré sme im predložili. Za týmto účelom utvrdíme ich slepú vieru v tieto zákony pomocou našej tlače. Inteligentní Gojimovia sa budú chváliť svojimi vedomosťami a keď si ich logicky overia, tak sami uvedú do praxe všetky vedecké náuky, ktoré zostavili naši nadháňači za tým účelom, aby viedli ich ducha takým smerom, akým si prajeme. 3. Nemyslite si, že toto naše tvrdenie je bezdôvodné: spomeňte si na úspech, aký nám priniesli Darwinove, Marxove a Nietzscheho teórie. Demoralizujúci vplyv týchto teórií na ducha Gojimov je vám už dnes určite zrejmý. 4. Je nevyhnutné, aby sme počítali s modernými názormi, s povahou a vlastnosťami národov. Len tak môžeme sami seba vyvarovať každej chyby v politike a pri vedení verejnej správy. Víťazstvo našej sústavy, ktorej určité časti musíme prispôsobovať povahe národa, s ktorým prichádzame do styku, by nebolo možné, keby sa jej použitie neopieralo o súlad vzťahov prítomnosti k minulosti. 5. Každý moderný štát má v rukách moc, ktorá môže spôsobiť hnutie v národe: je to tlač. Úlohou tlače je ohlasovať požiadavky, zaznamenávať sťažnosti ľudu, vyjadrovať a živiť nespokojnosť. 6. Tlač je zosobnením tzv. slobody a hlavnou úlohou je dosiahnuť víťazstvo pre najnezmyselnejšie táraniny. Ale vlády ukázali, že nie sú schopné ťažiť z tejto moci a preto padla do našich rúk. Tlačou sme dosiahli vplyv a pritom sme zostali v pozadí. 7. Len tlač nám pomohla nahromadiť zlato v našich rukách, zlato, ktoré sme získavali za cenu potokov slz a krvi. Aj nás to síce stálo mnoho obetí, ale každá naša obeť pred Bohom vyváži tisíce Gojimov. Sedenie tretie 1. Dnes vám už môžem povedať, že sa blížime k cieľu. Urazíme už len krátku cestu a kruh Symbolického hada, symbol nášho národa, sa uzatvorí. Akonáhle sa tento kruh uzavrie, budú ním všetky štáty zovreté ako pevnými okovami. - 22 - 2. Základy terajšej konštitučnej rovnováhy budú čoskoro rozvrátené, pretože sme podryli ich základy, a tým sme ich vyšinuli z rovnováhy preto, aby sme využili oporu, ktorú nám konštitúcia poskytuje. Gojimovia si predstavovali, že táto ich opora je veľmi pevne vybudovaná a dúfali, že bude trvalá. Veď vládca, ktorý neprávom uzurpuje moc, je proti ľudu chránený len jeho zástupcami. Tí však premárnili čas domýšľavosťou zo svojej vlastnej moci, ktorá je však celkom bez zodpovednosti a kontroly. Ich moc totiž mala svoj základ iba v terore, ktorý sa stal obvyklým vo všetkých palácoch. Pretože však vládcovia nie sú schopní preniknúť k srdciam ľudu„ nevedia sa ani zjednotiť proti uchvatiteľom moci. Akonáhle sme oddelili od seba prezieravú kráľovskú moc a slepú moc ľudu, obidve stratili svoj význam a obe sú bezmocné ako slepec zbavený svojej palice. 3. Aby sme zviedli tých, ktorí túžia po moci, k jej zneužívaniu, rozoštvali sme navzájom všetky zložky tým, že sme podporovali ich liberálne snahy a túžbu po nezávislosti. Za týmto účelom sme dali veľa nových podnetov: ozbrojili sme všetky strany a túžbu po nadvláde sme postavili za cieľ túžob. Vplyvom rozkolov sme premenili rôzne štáty na arény, kde sa teraz odohrávajú rozbroje. Neporiadky a z toho vzniknutý úpadok sa na všetkých stranách čoskoro objaví. 4. Jaloví rečníci premenili parlamentné zasadania a schôdze správnych úradov v rečnícke produkcie. Drzí novinári a nehanební ohovárači denne napádajú verejnú správu. Bezprávie, páchané na vládnej moci pomaly pripravuje úplné zrútenie všetkých konštitúcií, ktoré sa už teraz kývu pod ranami rozzúreného ľudu. 5. Ľud je teraz zotročený nedostatkom a ťažkou prácou oveľa viac, ako tomu bolo v dobách otroctva alebo roboty. Môže sa teda oslobodiť z toho alebo onoho akýmkoľvek spôsobom, ale biedy sa nezbaví. Do konštitúcií sme vložili práva, ktoré sú pre ľud úplne bezcenné, ktoré môžu existovať len v predstavách, ale nikdy ich nemožno uskutočniť v praxi. Aká je to výhoda pre proletára, preťaženého prácou a pociťujúceho dvojaký tlak, jednak vplyvom ťažkého zamestnania, jednak vplyvom osudu, že táraji majú právo hovoriť a žurnalisti právo zosmiešňovať verejné rozumné veci? Aký význam má ústava, keď proletariát nemá z konštitúcie iný zisk, len ten, že môže prijímať smiešne odrobinky z nášho stola, ktoré mu uštedrujeme v podobe volebného práva, aby mohol voliť našich nadháňačov? Republikánske práva sú pre týchto nešťastníkov trpkou iróniou, pretože nutnosť každodennej práce im znemožňuje, aby ich používali. Táto skutočnosť potlačuje v proletároch vedomie stálej a istej existencie a núti ho počítať so štrajkami, ktoré sú organizované buď zamestnávateľmi alebo súdruhmi. 6. Podľa nášho návodu vyradil ľud šľachtu, ktorá bola jeho ochrancom a prirodzeným zástancom, pretože jej vlastné záujmy boli v úzkom vzťahu k blahobytu národa. Dnes, po páde šľachty, je ľud ujarmený zbohatlíckymi úžerníkmi, ktorí sa ako upíri zavesili na päty robotníctvu. 7. My sa však budeme vydávať za spasiteľov robotníctva, sľúbime mu, že ho oslobodíme z tohto útlaku, ak vstúpi do našej armády socialistov, anarchistov a komunistov, ktorým poskytujeme svojím socialistickým slobodomurárstvom vždy pomoc pod rúškom bratstva, predstieraného v mene ľudskej súdržnosti. 8. Šľachta, ktorá mala právom podiel na práci ľudu, mala záujem na tom, aby robotníci boli dobre živení, silní a zdraví. My naproti tomu máme opačný záujem: spôsobiť degeneráciu Gojimov. 9. Naša pomoc spočíva v trvalo zlej výžive a telesnej slabosti robotníka, pretože len tým ho dostaneme do svojho područia a potom už nikdy nebude mať silu na to, aby sa proti nám vzoprel. Hlad dáva kapitálu viac moci nad robotníkmi, než dávala - 23 - zákonitá moc vládcu u aristokracie. Biedou a závisťou, ktorá z toho vznikne, ovládneme ľud a zničíme každého, kto sa nám postaví do cesty. 10. A keď konečne nastane chvíľa nášho svetového kráľovstva, zmetú tie isté davy všetko, čo by nám prekážalo. 11. Gojimovia sa nemôžu zaobísť bez našich vedeckých rád, my sa však musíme vystríhať toho, aby sme im ukázali správnu cestu. Aj preto si nevšimli hlavnú zásadu školského vyučovania, na ktorej budeme trvať, až príde naša chvíľa. V školách sa musí hlásať jedine pravá a najdôležitejšia zo všetkých náuk, t.j. náuka o organizácii ľudského žitia, o sociálnych podmienkach, ktoré vyžadujú deľbu práce a preto tiež rozdelenie ľudstva na kasty a triedy. Je nutné, aby každý vedel, že vplyvom rôznosti zamestnaní nemôže existovať rovnosť ľudí, ďalej že zodpovednosť pred zákonom nemôže byť rovnaká, ak jednotlivec poškodí svojimi skutkami celú kastu alebo len svoju vlastnú česť. 12. Naša právna veda o sociálnej výstavbe života, do tajomstva ktorej nedáme nahliadnuť Gojimom, ukáže všetkým, že remeslo a práca musia byť rozdelené tak, aby človek nepociťoval nesúlad medzi svojou výchovou a svojím zamestnaním. Štúdium tejto vedy dovedie ľud k tomu, že sa rád podrobí vládnúcej moci a sociálnemu štátnemu poriadku. Za súčasného stavu a nami upravenej vedy nevedomý ľud slepo verí tlačenému slovu a prostredníctvom tlače hlásaným bludom. Robí si klamné uzávery, ktoré sa mu, vďaka jeho nevedomosti, našepkali a pociťuje nenávisť proti všetkým triedam, ktoré sa mu zdajú byť vyššie než je jeho, pretože nechápe význam každej triedy. 13. Táto nenávisť sa ešte bude stupňovať hospodárskymi krízami, ktoré ochromia všetok obchod, remeslá a priemysel. Ak potom spôsobíme všetkými tajnými prostriedkami a pomocou zlata, ktoré máme úplne vo svojich rukách, všeobecný hospodársky nedostatok, vrhneme nesmieme davy robotníkov do ulíc vo všetkých štátoch Európy súčasne. Tieto davy budú s rozkošou prelievať krv tých, proti ktorým prechovávali vo svojej prostoduchej nevedomosti nenávisť už od detstva a ktorých statky budú môcť teraz drancovať. 14. Nášmu národu neublížia, pretože budeme poznať okamžik, kedy dôjde k útoku a včas urobíme opatrenia na svoju ochranu. 15. Podali sme dôkaz, že pokrok povedie Gojimov do chrámu rozumu. Náš despotizmus bude takého druhu, že ukľudní každé povstanie a to nielen so spra- vodlivou prísnosťou, ale aj tým, že vylúčime liberalizmus z celého štátneho zriadenia. 16. Keď ľud spozoroval, že by mohol v mene slobody docieliť ústupky a výsady, predstavoval si, že je pánom a strhol na seba moc. Ale narazil, ako všetci slepci, na nespočetné prekážky. Znovu teda hľadal pána, ale k pôvodnému sa už vrátiť nechcel. Tým položil vládnu moc k našim nohám. Pripomeňme si Francúzsku revolúciu, ktorej sme dali meno "veľká". Dobre poznáme tajomstvo jej príprav, pretože bola naším dielom. Od tej doby sme vodili davy od sklamania ku sklamaniu takým spôsobom, aby sa nakoniec zriekli aj nás a s jasotom uvítali vládcu zo židovskej krvi, ktorého chystáme svetu. 17. V súčasnej dobe sme ako medzinárodná moc nezraniteľní. Ak budeme napadnutí čo len jediným gojimským štátom, zastanú sa nás štáty iné... 18. Podlosť gojimských národov je nekonečná. Servilne sa plazia pred mocou, ale voči slabým sú bez zľutovania. Sú nemilosrdní k priestupkom, ale zhovievaví voči zločinom. Nedokážu znášať protiklady slobodného sociálneho stavu, ale znášajú mučeníctvo, ak im je uložené odvážnym despotizmom. Toto všetko je podkladom našej nezávislosti. Oni trpia a prijímajú od predsedov svojich vlád a ministrov - - 24 - pravých diktátorov - každé zneužitie moci, za ktoré, hoci by bolo aj menšie, by sťali dvadsať kráľov. 19. Ako vysvetliť taký divný jav, také nedôsledné chovanie davu, proti zjavne rovnakému sledu udalostí? Táto nedôslednosť sa dá vysvetliť jedine tým, že títo diktátori trvale našepkávajú svojim nadháňačom ľudu, že ak poškodzujú štát zneužívaním moci, tak sa to deje za účelom vyššieho cieľa. Týmto cieľom je všeobecné blaho ľudu, všeobecné bratstvo, zjednotenie a rovnosť. Prirodzene sa ľudu neprezradí, že toto zjednotenie sa má uskutočniť len pod našou vládou. A tak vidíme, ako ľud odsudzuje spravodlivosť a odpúšťa vinníkom, súc čím ďalej tým viac presvedčený, že si môže robiť čo chce. Týmto spôsobom ľud ničí pokojný vývoj veci a vždy spôsobuje len neporiadok. 20. Slovo „Sloboda" sa stalo bojovým heslom ľudstva v boji proti každej vrchnosti, či už je to autorita Boha alebo Prírody. Až sa my staneme pánmi, vyškrtneme toto slovo zo slovníka, ako prežitý symbol hrubého násilia, ktoré mení masy v krvilačné šelmy. Je pravda, že ak sa táto zver napije krvi, zaspí, a potom sa dá ľahko spútať. Ak však krv nedostane, nezaspí a chce ničiť. - 25 - Sedenie štvrté 1. Každá republika prechádza tromi stupňami vývoja. V prvom sa podobá slepcovi, ktorý naráža okolo seba na každý múr. Druhým stupňom je demagógia, ktorá vzápätí prináša anarchiu. Tá spôsobuje nevyhnutne tajný a skrytý, nikdy však nie zákonný a otvorený a preto zodpovedný, despotizmus. Tým však nemá nijako menší vplyv, pretože je vykonávaný niektorou tajnou organizáciou, ktorá pracuje menej okázalo, za kulisami, a je krytá rôznymi nadháňačmi. Častá výmena týchto agentov môže takýmto organizáciám len poslúži, pretože tým ušetrí vyplácanie odmien za dlhoročné služby. 2. Ako a kým by sa mohla zničiť taká tajná moc, akou je naša? Viditeľné slo- bodomurárstvo je len pláštikom na zakrytie našich cieľov. Ale vlastný pracovný program a jej pravé ústredné sídlo zostane ľudu navždy utajené. 3. Aj sloboda by mohla byť pre blaho ľudu zatiaľ neškodná, keby sa opierala len o vieru v Boha a vieru v bratstvo ľudstva. Musí sa však zbaviť pojmu rovnosť, ktorý je v rozpore so zákonmi prírody, ktorým sme podriadení. Prostredníctvom viery by ľud mohli viesť jeho duchovní pastieri a mohol by v pokoji a skromnosti prospievať riadený svojimi duchovnými vodcami podľa božích pravidiel. Preto musíme podkopávať každú vieru, odstrániť z rozumu Gojimov vieru v Boha a nahradiť ju matematickými formulami a úvahami o hmotných potrebách. 4. Aby Gojimovia nemali čas rozmýšľať a pozorovať, je potrebné ich zamestnať obchodom a priemyslom. Tak sa každý národ búde starať len o svoj zisk a pokiaľ budú národy zamestnané vzájomnými zápasmi, nebudú vidieť spoločného nepriateľa. Aby však spoločnosť Gojimov sloboda úplne zničila a podkopala, je potrebné postaviť priemysel na špekulačných základoch. Tým sa dosiahne, že všetko bohatstvo, ktoré priemysel čerpá z pôdy, nezostane v ich rukách, ale sa s pomocou špekulácie ocitne v našich pokladniciach. 5. Neustály a intenzívny boj o nadvládu, náhle otrasy v hospodárskom živote spôsobia, alebo už spôsobili pretvorenie ľudí na sklamané, ochladnuté a odvahy zbavené ľudské bytosti. Tie budú prejavovať čím ďalej tým viac nechutí k vysokým politickým problémom a k náboženstvu. Ich jedinou ústrednou myšlienkou bude vypočítavosť a najmä túžba po zlate, ktorému sa budú klaňať len preto, že zabezpečuje hmotné statky. Vtedy nás budú nasledovať nižšie triedy Gojimov, nie však z vnútorného presvedčenia, či zo ziskuchtivosti, ale len z nenávisti pri pohľade na svojich privilegovaných rivalov v zápase o moc - na inteligenciu Gojimov. - 26 - Sedenie piate 1. Aký vládny útvar možno dať takej spoločnosti, v ktorej korupcia prenikla do všetkých vrstiev, kde je bohatstvo získavané rôznymi úskokmi a prostriedkami, viac či menej ľstivými, kde panuje nemravnosť, kde je morálka udržiavaná len prísnymi zákonnými opatreniami a nie dobrovoľným uznaním mravných zásad, kde viera v kozmopolitizmus zničila všetky náboženské aj vlastenecké city? Je reálne dať takýmto spoločnostiam inú vládu ako despotickú, ktorú chcem teraz popísať? 2. Vytvoríme vládu čo najviac centralizovanú, aby sme združili sociálne sily do našich rúk. Všetky odvetvia politického života svojich poddaných si upravíme podľa svojich nových zákonov. Tieto zákony pomaličky odstránia všetky ústupky a slobody, ktoré im boli predtým Gójmi povolené. Týmto vyvrcholí naša vláda v tak silný despotizmus, že bude schopná vždy a všade umlčať pre nás nepriateľských alebo nespokojných Gojimov. 3. Mohlo by sa nám vytýkať, že takáto despotická sústava nie je v súlade s moderným pokrokom. Dokážem, že opak je pravdou. 4. V dobe, keď národ pokladal svojich vodcov za vtelenie vôle Božej, bez reptania sa podroboval samovláde panovníkov. Ale od tej chvíle, čo sme mu našepkali myšlienku osobných práv, začal sa hneď dívať na svojich vládcov ako na obyčajných smrteľníkov. Ľud, ktorému sme odňali vieru v Boha, prestal pokladať pomazanie Božie za posvätné. Týmto dňom padla akákoľvek autorita, pretože prešla na ľud, ktorému sme ju potom odňali. 5. Sme majstrami v umení ako ovládať masy a jednotlivcov pomocou fráz a umelých teórií, pomocou „správcov" sociálneho života a pomocou iných Gojimov. Toto naše umenie pochádza zo schopnosti skúmať a pozorovať a spočíva tiež v bystrom úsudku. V tomto nemáme seberovných, rovnako ako ich nemáme v otázkach pripravovania sústav združovaní a iných politických akcií. V tomto ohľade sa s nami môžu merať len Jezuiti! My sme však dokázali Jezuitov zbaviť dôvery v očiach hlúpeho ľudu, pretože boli viditeľne organizovaní, kdežto my sme ostali s našou organizovanosťou skrytí. A koniec-koncov! Nie je svetu jedno, či je ovládaný hlavou katolicizmu alebo samovládcom z našej krvi? Pre nás však, ktorí sme národom vyvoleným, nesmie byť táto otázka ľahostajná. 6. Svetový zväz Gojimov by nás mohol dočasne držať v šachu, ale proti tomu sme poistení, v nich tak hlboko zakorenenými nezhodami, ktoré nemožno odstrániť. Spôsobili sme, že sa Gojimovia svária pre národnostné i osobné záujmy. Spôsobili sme náboženské i rasové nesváry, ktoré medzi nimi udržujeme už dvadsať storočí. Preto nikdy nedocielili žiadny štát a žiadny štát od nikoho nedostal pomoc, pretože každý štát sa bude domnievať, že spojenectvo proti nám by bolo preňho nevýhodné. Sme príliš mocní! Je nutné s nami počítať. Žiadny štát nemôže uzavrieť ani bezvýznamnú zmluvu, aby sme na tom nemali tajnú účasť. 7. Per me reges regnant! (Mnou vládnu králi!) Proroci nám povedali, že sme samotným Bohom vyvolení k vláde nad celým svetom. A Boh nám dal aj schopnosť toto dielo vykonať. A keby sa objavil v nepriateľskom tábore génius, mohol by s nami začať bojovať. Nikdy sa však nemôže učeň vyrovnať starému majstrovi! Boj proti nám by bol tak obtiažny, že svet nič podobného nevidel. Aj geniálny človek by prišiel neskoro. 8. Všetky súčasti vládneho mechanizmu sú v činnosti udržiavané hybnou silou, ktorá spočíva len v našej moci. Touto hybnou silou je zlato. Veda o hospodárskej politike, založená našimi mudrcmi, už dávno poukazuje na kráľovskú prestíž zlata. 9. Aby kapitál dospel ku svojej dejovej voľnosti, je potrebné, aby si zmonopolizoval priemysel a obchod. To sa už deje pomocou neviditeľných rúk vo všetkých končinách - 27 - sveta. Až vyvrcholí toto dielo, prejde politická moc na priemyselníkov a obchodníkov a ľud bude môcť byť podrobený. 10. V súčasnej dobe je výhodnejšie národy odzbrojovať, než ich hnať do vojen. Pre naše ciele je ďaleko dôležitejšie prudké vášne podnecovať ako ich tlmiť, zmocniť sa cudzích myšlienok a tlmočiť ich v našom zmysle, než si ich nevšímať. 11. Najdôležitejším problémom našej vlády je oslabiť ducha verejnosti kritikou, odvyknúť davy myslieť, pretože z premýšľania sa rodí opozícia, a v planých slovách potom utopiť silu každej myšlienky. 12. Ľud rovnako ako jednotlivci za všetkých časov porovnával slová so skutkami. Uspokojil sa však s tým, čo sa náhodou bezprostredne zhodovalo so zmyslom slov, ale zriedka sa zamestnával tým, aby pozoroval či sa sľuby uskutočňujú vo verejnom živote. Preto zriadime okázalé inštitúcie, ktoré budú okázalo ukazovať svoju činnosť v zmysle pokroku. 13. Privlastníme si liberálne myšlienky všetkých strán, všetky obmeny mienok a poučíme našich agentov, aby sa im prispôsobili. Títo budú potom toľko rozprávať, že unavia svojimi rečami ľud a dovedú ho k tomu, že bude s nechuťou pred týmito tárajmi utekať. 14. Aby sme ovládali verejnú mienku je potrebné uvádzať ju v úžas rozširovaním protichodných názorov, až Gojimovia úplne zablúdia v tom labyrinte a dôjdu k presvedčeniu, že je lepšie vôbec nemať svoj názor na politické otázky. Nakoniec, takýmto otázkam nesmie ľud vôbec rozumieť - rozumieť smie len ten, kto vládne. A to je prvé tajomstvo. 15. Druhé tajomstvo úspechu našej vlády spočíva v tom, že sa musí rozmnožiť ochablosť, vášne a spoločenské pravidlá do takej miery, aby sa už nikto v tom chaose nevyznal a ľudia sa nemohli dorozumieť. Takýto zmätok nám umožní rozosievať nesváry vo všetkých stranách, rozptýliť kolektívne sily, ktoré sa nám doteraz nechcú podrobiť, zbaviť odvahy každý osobitý podnet, ktorý by bol schopný zmariť naše dielo. 16. Nie je nič nebezpečnejšie ako sila osobnosti. Ak je obdarená tvorivou silou ducha, môže vykonať viac než milión tých, medzi ktorými sme zasiali rozkol. Výchovu Gojimov musíme riadiť tak, aby im beznádejne klesli ruky vždy, kedykoľvek sa ocitnú pred úlohou, ktorá vyžaduje osobné rozhodovanie. 17. Sila činu, ktorá sa má javiť ako výsledok osobnej slobody, stratí na svojej mohutnosti v tom okamžiku, keď narazí na slobodu iného indivídua. Z toho potom vznikajú ťažké morálne otrasy, sklamania a strata odvahy. Týmito prostriedkami unavíme Gojimov tak, že budú nútení ponúknuť nám vládu nad svetom. Tým, bez toho že by sme čokoľvek zničili, pohltíme podľa svojej chuti všetky vlády, a tak vytvoríme svoju nadvládu. Na mieste terajších vlád bude nastolený „kolos", ktorý sa bude nazývať „Vláda nad štátmi (SN)". Jeho chápadlá sa roztiahnu ako do všetkých smerov vysunuté kliešte, takže táto organizácia pohltí všetky národy. - 28 - Sedenie šieste 1. Čoskoro zriadime obrovské monopoly, ktoré budú pôsobiť ako zberače ob- rovského majetku. Na týchto nádržiach peňazí bude závislý všetok majetok Gojimov takým spôsobom, že ich pohltí, rovnako ako aj štátny úver v deň politickej katastrofy. Vy národohospodári, ktorí ste tu prítomní, starostlivo zvážte zmysel tohto plánu. 2. Všetkými prostriedkami musíme presvedčiť o nutnosti našej nadvlády tým, že ju budeme označovať za ochrancu a dobrodinca všetkých, ktorí sa nám dobrovoľne podrobia. 3. Šľachta Gojimov je vo svojej úlohe politickej moci mŕtva. S tou už nemusíme počítať. Ale ako majiteľka pozemkov, ktoré tvoria sociálnu moc, by mohla byť nebezpečná tým, že sa môže stať svojimi dôchodkami nezávislá. Preto ju musíme za každú cenu zbaviť pôdy. 4. Najlepším prostriedkom na to je zvýšiť pozemkovú daň a zadĺžiť pôdu. Toto opatrenie udrží pozemkový majetok v područí. Gojimská šľachta sa však na základe zdedených predsudkov nebude vedieť prispôsobiť skromným pomerom, a preto bude rýchlo zničená. 5. Súčasne je nutné, silne podporovať priemysel a obchod. Špekuláciám, ktoré ovládajú priemysel, je nutné dodávať odvahu. Bez špekulácií by priemysel rozmnožoval súkromný majetok a tým by sa zlepšil osud majiteľa pozemkov, pretože by ho vyslobodil z dlhov, vzniknutých pôžičkami u agrárnych bánk. Je potrebné, aby priemysel odčerpával rovnaké zisky z práce na poli, ako zisky kapitálu. Potom nám prostredníctvom špekulácií vydá všetky peniaze celého sveta, takže z Gojimov sa stanú úplní proletári. Gojimovia sa potom budú pred nami hrbiť, aby si udržali čo i len nepatrné právo na živobytie. 6. Aby sme zničili priemysel Gojimov a napomohli špekuláciám, vzbudíme medzi nimi bezuzdný luxus, ku ktorému sme im už dodali chuť. 7. Zvýšime mzdy, ale úžitok z toho neponecháme robotníkom. Súčasne zvýšime ceny predmetov dennej spotreby a to pod zámienkou, že upadá poľnohospodárska výroba a chov dobytka. 8. Okrem toho rozvrátime do základov zdroje výroby tým, že naučíme robotníkov požívať alkohol a podnietime ich sklony k anarchii. Súčasne však z poľno- hospodárskej pôdy vyženieme všetkých inteligentných Gojimov. Aby si Gojimovia neuvedomili skutočný stav vecí, zmetieme ich zdanlivou snahou o to, že chceme pomôcť robotníckej triede a že chceme riešiť veľké hospodárske problémy. Rozširovaním našich hospodárskych teórií sa hneď prevedie účinná propagácia týchto veľkých úloh. - 29 - Sedenie siedme 1. Usilovné zbrojenie a posilňovanie polície je podstatným predpokladom pre uskutočnenie vyššie uvedeného plánu. Je nutné docieliť to, aby vo všetkých štátoch neboli okrem nás iní občania, než davy proletariátu, niekoľko nám oddaných milionárov, polícia a vojsko. 2. V celej Európe a vo všetkých štátoch európskeho pôvodu, na ostatných kontinentoch, musíme podporovať rozpory, neporiadok a nenávisť. Z toho plynie dvojaká výhoda: najprv si vo všetkých týchto štátoch získame úctu, lebo si uvedomia, že máme moc spôsobiť neporiadok alebo zaviesť poriadok podľa vlastnej vôle, a to kdekoľvek. Všetky národy už dospeli k tomu, že nás považujú za nevyhnutnú ťarchu. Následne na to im intrigami zamotáme všetky nitky, ktoré sme nastavili do vládneho ústredia, politikou, hospodárskymi zmluvami a finančnými záväzkami. Aby sme tento cieľ dosiahli, získame si pri vyjednávaniach dôveru gojimských vyjednávačov a s prefíkanosťou nám vlastnou, sa pri oficiálnych príležitostiach ohradíme proti každému pokusu o bezprávie, aby sme vyzerali byť počestní a uznaní. Gojimovia a ich vlády, ktorých sme naučili dívať sa na veci tak, ak ich ukazujeme, budú sa na nás dívať ako na dobrodincov a záchrancov ľudstva. 3. Musíme mať odvahu zničiť každý odpor proti nám tým, že podnietime všetkých susedov, aby vyhlásili vojnu štátu, ktorý by sa odvážil postaviť sa nám na odpor. Ak by sa však títo susedia spojili proti nám, odpovieme im svetovou vojnou. 4. Zachovávanie tajomstva o akomkoľvek podnikaní, je základom politického úspechu. Diplomati musia inak jednať a inak hovoriť. 5. Je nutné, aby sme donútili vlády Gojimov, aby jednali rovnako, ako sú naše, široko založené plány, ktoré sa už teraz blížia k svojmu víťaznému uskutočneniu. Robí to totiž dojem, akoby vlády ustupovali verejnej mienke. To sme v skutočnosti potajomky organizovali my sami, za pomoci onej „Veľmoci", ktorou je tlač. Tlač je napokon, až na bezvýznamné výnimky, úplne v našich rukách. 6. Aby sme si teda v krátkosti zhrnuli náš plán zotročenia gojimských štátov Európy: ukážeme svoju silu jednému alebo druhému vraždením a hrôzovládou. A keby sa stalo, že by všetci proti nám povstali, potom my odpovieme americkými, čínskymi alebo japonskými delami. - 30 - Sedenie ôsme 1. Musíme sa vyzbrojiť takými istými zbraňami, aké by mohli proti nám použiť nepriatelia. Musíme si preto osvojiť aj najjemnejšie odtiene právnych výrazov a prefíkanosti právneho poriadku, keď ide o rozhodovanie sporov. Nemusíme váhať, aby sme uverejnili výsledok z ich priebehu, ktorý by sa zdal byť opovážlivý a nespravodlivý. Je totiž dôležité, aby právne rozhodnutia boli právnicky vyjadrené tak, akoby boli výrazom najvyšších zásad morálky a práva. 2. Naša vláda sa musí obklopiť všetkými zložkami civilizácie a prostredím, v ktorom má pôsobiť. Obklopí sa novinármi, skúsenými právnikmi, správnymi orgánmi, diplomatmi a ľuďmi vychovaných v zvláštnych odborných školách a podľa našich zásad. 3. Títo muži budú poznať všetky tajomstvá sociálneho života, všetky literárne a slovné odtiene politiky. Budú oboznámení s podstatou ľudskej prirodzenosti, so všetkými jej citlivými strunami, na ktorých budú vedieť hrať. Tieto struny tvoria podstatu inteligencie, snáh, chýb, nerestí i cností, špecifickosti tried a kást Gojimov. 4. Je jasné, že títo muži, plní schopností, nebudú pre našu vládu vyberaní z radov Gojimov, ktorí sú zvyknutí vykonávať svoje administratívne zamestnanie bez toho, aby sa starali o výsledok a pýtali sa, k čomu to bude dobré. Úradníci Gojimov podpisujú akty, bez toho aby ich čítali a pracujú buď zo sebectva alebo kvôli ješitnosti. 5. Svoju vládu obklopíme kruhom poľnohospodárov. Hospodárska politika je totiž hlavnou vedou, ktorej sa Židia učia. V našom okolí budeme mať celý štáb bankárov, obchodníkov, kapitalistov a predovšetkým milionárov, pretože nakoniec o všetkom rozhodnú čísla. 6. Až budeme môcť zveriť vládne miesta našim židovským bratom, obsadíme tieto miesta ľuďmi, ktorých minulosť a povaha sú tak zlé, že medzi nimi a ľudom vznikne priepasť. Títo ľudia budú mar nutne strach z vyhnanstva alebo trestu, ak neposlúchnu naše príkazy alebo nebudú až do krajnosti hájiť naše záujmy. - 31 -